Ešte aj dnes počúvame, že na tých starých Favoritoch a 120-tkách sa učilo jazdiť najlepšie, pretože potom je už každé ďalšie auto jednoduchšie. Je to naozaj pravda?
*Komentár autora*
Keď som si pred rokmi robil kurz na vodičské oprávnenie, nemal som veľa možností jazdiť aj mimo formálnych tréningov v autoškole. Rodičia mali Škodu Favorit v zlom technickom stave, na ktorej bol problém vyštartovať vpred, nie ešte učiť sa parkovať, cúvať a rozbiehať do kopca. Výfuk odpadával, tak ho otec pripevnil k podvozku nejakým drôtom, spojka zaberala až celkom dole a brzda vyžadovala enormnú silu v pravej nohe.
Mám veľkú úctu k histórii automobilového priemyslu a oceňujem dokonca aj dnes neslávne známy Favorit, z ktorého sa stáva veterán a atrakcia. Musím sa však povedať, že ak niekto tvrdí, že sa na starých autách učilo šoférovať lepšie, nemá pravdu a podlieha rovnakému sebaklamu, ktorý časom čaká na nás všetkých. Ilúzia o tom, že staré bolo dobré a to nové je horšie. Dnešní mladí to tvrdia o elektromobiloch, hoci nikdy v žiadnom nesedeli.
Stará embéčka, Favorit, Oltcit a iné staršie autá boli ťažkopádne, zle sa s nimi parkovalo, mali príliš mäkké spojky, brzdy a úbohé motory. Jedna dlhšia cesta znamenala niesť so sebou celú dielňu, pretože sa na nich neustále niečo kazilo. Učiť sa na nich jazdiť síce bolo možné, veď to zvládali generácie vodičov pred nami a my tiež, ale slová o tom, že sa vďaka tomu naučili jazdiť lepšie, sú nezmyslom. **Keď sa učíte na zlom, budete aj zle jazdiť**. Som presvedčený o tom, že od bežných vodičov by sa nemalo vyžadovať, aby boli expertmi na každé auto – auto má byť jednoduché, spoľahlivé, bezpečné, komfortné a dobre ovládateľné za každých okolností.
Dnes už patrí medzi staré autá Škoda Octavia prvej generácie
Spomínam si, keď som po skúsenostiach s Favoritom prvýkrát sadol do BMW X5 40d xDrive s automatickou prevodovkou. To bol iný svet. Bol mi natoľko vzdialený, že krátke stretnutie sa s ním bolo ako výjav zo sna. Spočiatku som ho nevedel ani len naštartovať. Stál som na parkovisku a potil sa, pretože som ten moderný sofistikovaný stroj nevedel dostať do pohybu. A to som si predtým naštudoval ako pracovať s automatickou prevodovkou. Neskúsenosť s tým *novým a normálnym* ma jednoducho obmedzovala.
Keď sa mi podarilo auto naštartovať a rozbehnúť sa, veľmi rýchlo som zistil, že moja hrubosť nadobudnutá pri riadení Favoritu ma zásadne negatívne ovplyvňuje. Do pedálov som tlačil hroznou silou, takže namiesto spomalenia som prudko zabrzdil. Auto mi poskakovalo, všetky tie displeje a tlačidlá ma vyrušovali. Skrátka, musel som si zvykať na to, čo bolo pre všetkých ostatných už dávno normálne. Toto síce bolo BMW X5, ale nepochybne by som mal rovnaké problémy aj s Octaviou. Každá informácia na displeji ma vyrušovala, volant sa otáčal nepríjemne ľahko, nevedel som správne reagovať na nečakané situácie na ceste, nevedel som dosť citlivo ovládať smerovky, aby spravili len trojblik.
Keď si predstavím, že by do takéhoto auta nasadol môj dedo, ktorý mal skúsenosti iba so starými škodovkami a nemal ochotu učiť sa nič nové, celkom určite by na najbližšej križovatke spôsobil nehodu.
**Je naozaj lepšie učiť sa jazdiť na starom aute? Nie, nie je.** Tu neplatí analógia *ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku*. Na bojisku v skutočnosti nikdy nie je ľahko. Je to iba výhovorka tých, ktorí sa z nejakého dôvodu hanbia priznať si, že si v čase svojho učenia nemohli dovoliť niečo lepšie.
**Začínajúcim vodičom musíme dávať možnosť učiť sa na dobrých, technicky vyhovujúcich a moderných autách**, pretože nasledujúc logiku obhajcov „starej dobrej školy“ by sme dodnes v autoškolách jazdili na autách s karburátorom. Vlastne by sme na žiadnych autách ani nejazdili, pretože predtým sa jazdilo iba na koňoch.
Často čítam komentáre našich čitateľov o tom, že tie moderné autá sú už tak prepchaté asistenčnými technológiami, že mladí vodiči ani nemusia byť špičkoví vodiči, lebo auto im všetko uľahčuje. Títo komentujúci nemajú pravdu, ak tvrdia, že je to tak zlé. Dôkazom, že pravdu nemajú, je fakt, že autonehody sa diali aj pred dvadsiatimi, tridsiatimi i päťdesiatimi rokmi, keď žiadne asistenčné systémy neexistovali a na cestách bolo násobne menej vozidiel.
Nebojte sa nových áut. A nebojte sa pokroku. Práveže vyžadujte pokrok, žiadajte nové a lepšie, práve to je hnacou silou celého autopriemyslu a vôbec každodennej snahy v našich bežných životoch. Autá sú našimi otrokmi, pretože sú to stroje, nie naopak; my sa nemáme prispôsobovať im, ale oni nám. Je dobré na to nezabúdať.
Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.
Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk
