Správy pripomínajú čiernu kroniku už dávno, no tento rok sa v nich až pričasto objavujú motocyklisti aj cyklisti. Kto býva v týchto prípadoch na vine? Sú to motocyklisti, ktorí jazdia rýchlo, riskantne a ušetrená sekunda na známej trati im je vzácnejšia než život? Sú to cyklisti? Tí, ktorí chodia po cestách v stádach a nie v rade za sebou, aby využívali aerodynamický kryt? A či motoristi, ktorí aj vďaka armáde asistenčných systémov robia za volantom všetko možné, len sa nevenujú riadeniu?
Ako naši čitatelia, viete, že okrem áut jazdím aj na motocykloch. **Každý z týchto prostriedkov prináša iný pohľad na svet a na dopravu.** Zrazu som sa naučil trúbiť. Nie agresívne. Len krátko, aby bolo počuť. Na chodcov s nosmi zabodnutými v mobiloch pri prechádzaní cez cestu. Na šoférov, ktorí prechádzajú medzi pruhmi bez smerovky a evidentne si to ani neuvedomujú. Na tých, ktorí už 100 metrov pred semaforom usilovne ťukajú do mobilu a auto ide vpred bez toho, aby sa mu venovali. Na cyklistov kľučkujúcich po celej šírke cesty. Na tých, ktorí si asi ani neuvedomujú, čo môžu svojím nebezpečným a najmä nepredvídavým správaním spôsobiť. Treba sa na to pozrieť aj z druhej strany.
> Nemalo by zmysel, aby aspoň nejaký druh preskúšania či školenia absolvovali aj cyklisti?
**Cyklo pruhy v mestách často vznikajú na úkor jazdných pruhov.** To je téma sama o sebe, ktorá vydá na samostatný časopis. Okrem toho, že to výrazne zhoršuje plynulosť dopravy, rastie tým nervozita na cestách. Cyklocestami sa stali aj vedľajšie cesty nižšej triedy. Bez akejkoľvek ochrany cyklistov, zrazu sa len zaradili do mapy. V obciach pribudlo vodorovné značenie, ktoré zaberá polovicu jazdného pruhu a je to. No a motocyklisti? Tí najväčší strelci sa už aspoň čiastočne naučili jazdiť na okruhy, kde ich naháňanie sekúnd nikoho neohrozí.
**Chcelo by to však viac vzájomného porozumenia.** Za takmer 20 rokov, čo sa venujem tejto práci, evidujem, že motocyklistov je čoraz viac a motoristi ich v stále väčšej miere akceptujú. No niekedy sa zamýšľam, či by nemalo zmysel, aby aspoň nejaký druh preskúšania či školenia nemali absolvovať aj cyklisti. Alebo je to stále iba o pozornosti a venovaní sa riadeniu? Sám neviem. Bol by som však rád, ak by ste mi nedávali dôvod na krátke zatrúbenie. Všetkým by nám bolo lepšie.
Automobilový priemysel čelí najťažšej skúške od samotného vzniku. Vysporiadať sa musí nielen s novými technológiami, reguláciou či elektrickou revolúciou, ale aj s čoraz častejším prehodnocovaním významu a dôležitosti automobilov v našich životoch. Ako to celé nakoniec dopadne, zatiaľ nie je známe. Transformácia sa však ešte len začína a budem veľmi rád, keď sa na túto cestu vyberiete spolu so mnou. Držte si klobúky!
