Dlhodobo zvýšená koncentrácia týchto malých prachových častíc preukázateľne zvyšuje úmrtnosť obyvateľov na ochorenia dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy.
Pri pohľade na graf však zisťujeme, že na vine nie sú autá.
Koncom februára rozhodla Európska únia o tom, že Súdnemu dvoru postúpi prípad Slovenska v súvislosti so zlou kvalitou ovzdušia v dôsledku vysokej úrovne tuhých častíc (PM10). Ide o prachové častice, ktoré sú voľne rozptýlené v ovzduší a pochádzajú z rôznych technologických procesov.
Zvyčajne sa uvoľňujú pri spaľovaní tuhých látok, no obsiahnuté sú aj vo výfukových plynoch motorových vozidiel. V prípade PM10 ide o častice s priemerom menším ako 10 mikrometrov a predstavujú opodstatnené riziko pre zdravotný stav človeka. Vplyv týchto častíc na zdravie závisí od ich veľkosti.
Kým väčšie častice spôsobujú len podráždenie dýchacích ciest, kašeľ alebo kýchanie, menšie častice ako napríklad PM10 sa môžu usadzovať v pľúcach alebo prenikať priamo do krvného obehu.
Dlhodobo zvýšená koncentrácia týchto malých prachových častíc preukázateľne zvyšuje úmrtnosť obyvateľov na ochorenia dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy (astma, srdcovocievne problémy a rakovina pľúc).
Aby sa predišlo vážnym ochoreniam, v Európskej únii platia prísne pravidlá týkajúce sa kvality ovzdušia. Slovensko tieto limity nedodržiavalo, pričom získané údaje potvrdzujú systematické prekračovanie denných limitných hodnôt PM10 najmä v Banskobystrickom kraji a v aglomerácii Košice. Nejde o jednorazovú záležitosť a zlú kvalitu ovzdušia zaznamenávame už od roku 2005. Európska únia prízvukuje, že situácia je obzvlášť závažná najmä v mestských oblastiach.
Pri pohľade na graf však zisťujeme, že na vine nie sú autá, ale domácnosti spaľujúce tuhé palivá v podobe uhlia alebo dreva. Spaľovacie zariadenia používané v domácnostiach sú totiž podľa všetkého zastarané a v zlom stave.
V tejto oblasti vidieť pokrok a účinnosť emisných noriem v automobilovom priemysle, ako aj zmysel filtrov pevných častíc. Doprava má 9,2 % podiel na znečistení ovzdušia tuhými časticami, no v tom je okrem individuálnej automobilovej dopravy zarátaná aj tá nákladná.
Dnes sú filtre pevných častíc povinné nielen pre naftové, ale aj pre niektoré benzínové vozidlá. V najbližších rokoch tak môžeme predpokladať ďalšie zníženie vplyvu automobilovej dopravy na znečistenie ovzdušia.
Automobilový priemysel čelí najťažšej skúške od samotného vzniku. Vysporiadať sa musí nielen s novými technológiami, reguláciou či elektrickou revolúciou, ale aj s čoraz častejším prehodnocovaním významu a dôležitosti automobilov v našich životoch. Ako to celé nakoniec dopadne, zatiaľ nie je známe. Transformácia sa však ešte len začína a budem veľmi rád, keď sa na túto cestu vyberiete spolu so mnou. Držte si klobúky!
