### Prvé autá na území dnešného Slovenska
Koncom 19. storočia sa na Slovensku objavili prvé autá so spaľovacím motorom. Ich rozmach nastal až v 20. storočí v Bratislave. Patrili predovšetkým bohatým podnikateľom a predstaviteľom šľachty.
Jedným z prvých zaznamenaných automobilov na slovenských cestách bolo **vozidlo s parným pohonom** patriace **grófovi Batthyánymu**. Toto auto jazdilo najmä po uliciach Prešporku, ale využívali ho aj grófovi úradníci na cesty z Kopčian, čo je dnes približne 70 kilometrov dlhá trasa.
V prvom desaťročí 20. storočia bolo v celom Rakúsko-Uhorsku dokopy iba 90 vozidiel, ale do roku 1910 ich počet stúpol na 250. Na Slovensku bolo okrem Prešporku **jedno vozidlo v Žilinskom kraji**.
V roku 1910 bola vydaná a prijatá prvá **Vyhláška č. 57000**, ktorá stanovila základné pravidlá cestnej premávky. Do roku 1918 stúpol počet registrovaných vozidiel na Slovensku na 143 a **v roku 1930 vlastnilo vozidlo už 9 071 Slovákov**.
### Odkedy jazdíme vpravo?
História jednotných pravidiel v doprave siaha hlboko do minulosti predtým, ako jazdili po cestách autá. Najväčšiu sieť ciest postavili Rimania. Do roku 200 vládli takmer celej Európe, vrátane Británie. A keďže postavili cesty, museli krajiny dodržiavať aj ich pravidlá. Väčšina ľudí sú a aj vtedy boli praváci. Nasadajú na koňa zľava, a keďže to nechceli robiť „v premávke“, začali nasadať na ľavej strane cesty. Jazda vľavo bola tiež jednoduchšia, keď chceli vytasiť meč. Vďaka Rímu cestovala väčšina Európy vľavo asi 1 800 rokov, teda aj po tom, čo padla Rímska ríša.
Trvalo to pomerne dlho, až do 30. rokov 20. storočia, kedy prebiehalo **zavedenie pravostrannej premávky v Česko-Slovensku** ([zdroj](https://sk.wikipedia.org/wiki/Zavedenie_pravostrannej_prem%C3%A1vky_v_%C4%8Cesko-Slovensku)). Aj keď sa záväzok spraviť takúto zmenu Česko-Slovensko zaviazalo ešte Parížskou dohodou v roku 1926, reálne sa tak stalo až v roku 1939 v Česku a **na Slovensku postupne v rokoch 1939 až 1941**. Vraj to spôsobovalo veľké problémy aj napriek tomu, že áut v tej dobe ani zďaleka nebolo toľko čo dnes.
Za uplynulých 37 rokov stúpol počet prihlásených áut na takmer trojnásobok. Koľko áut ale bolo vyradených?
### Hromadná doprava aj vďaka automobilom
Dňa 27. septembra 1840 bola slávnostne spustená do prevádzky **konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom**. Bola to prvá konská železnica na našom území a v Uhorsku, mala dĺžku 15,5 km.
Do Bratislavy prišiel **prvý parný vlak** 20. augusta 1848 , ktorý začal premávať medzi Bratislavou a Viedňou .
**História hromadnej dopravy v hlavnom meste začala v roku 1904**, kedy **Bratislavská automobilová dopravná spoločnosť** zriadila prvú autobusovú linku. Dva omnibusy pre 8 cestujúcich premávali počas letnej sezóny **z Hurbanového námestia na Železnú studienku**, pričom cesta trvala 25 minút.
Už o rok neskôr sa trasa skrátila iba k Červenému mostu z dôvodu zlej vozovky. Dva roky od vzniku spoločnosť zanikla.
Lenže nie Prešporku, ale Košiciam pritom patrí status zavedenia najstaršej mestskej hromadnej dopravy na Slovensku. Vznikla ešte v 19. storočí! Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) je dnes „pokračovateľom prevádzky“ najstaršej mestskej hromadnej dopravy na Slovensku. **Spočiatku išlo o konskú železnicu**, ktorá bola uvedená do prevádzky **14. novembra 1891**. Prvý úsek konskej železnice viedol zo železničnej stanice cez Hlavnú ulicu po hospodársku školu (dnes Poliklinika Sever). **Elektrifikácia koľajových tratí** započala až v roku 1913 a plne elektrifikovaná bola v roku 1914.
Téme sa sme podrobne venovali v samostatnom príspevku ešte v roku 2018:
(+FOTOGALÉRIA) Západ si o východe myslí svoje, Košiciam pritom patrí status zavedenia najstaršej mestskej hromadnej dopravy na Slovensku. Vznikla ešte v 19. storočí!
### Taxikári v Bratislave pred Carltonom
Bratislavčania sa mohli prvýkrát previezť v taxíku už pred rokom 1910 a od augusta 1910 boli na službu využívané okrem fiakrov (nájomný koč s konským záprahom) aj automobily. Prvé taxikárske vozidlá boli značky Laurin & Klement a odchádzali zo stanovišťa na Hviezdoslavovom námestí. V roku 1912 bolo v Bratislave 12 taxíkov.
Jedným z taxikárov, ktorí mali za svoje východiskové stanovisko pred dnešným hotelom Carlton na Hviezdoslavovom námestí, bol aj priamy predok nášho kolegu, motoristického novinára Erika Stríža.
Fotografia z prvej polovice 20. storočia, taxikár János Sztrizs pri svojom vozidle. Foto: Erik Stríž
Pre zaujímavosť, takto vyzeral dobový „vodičský preukaz“, vtedajší Vodičský list. János Strizs ho podľa dochovaných dokladov získal po skúške v máji 1927:
Dnes je kuriozitou, že o viac ako desať rokov neskôr tento istý človek získal (zrejme opätovne) nové oprávnenie používať bicykel v pracovných dňoch. V prvej polovici 20. storočia sa takýto doklad skutočne vyžadoval:
### Hasiči
Prvý hasičský automobil sa začal používať v roku 1913 a bol značky Fiat.
Zaujímavosťou je, že o tri desaťročia neskôr sa vtedajší československíhasiči vozili aj na dnes veľmi kurióznom **Horch 853 Sportcabriolet**, ktorému sme dávnejšie venovali samostatný príspevok:
Horch 853 Sportcabriolet z roku 1941 je buď najškaredší veterán sveta alebo nadčasový automobil, ktorého dizajn nevieme oceniť ešte ani dnes po 76 rokoch.
Walter Royal (1931) mal vynikať najvyššou spoľahlivosťou, rýchlosťou, výrazne nadštandardným komfortom a cenou, ktorá z neho mala robiť voľbu vysokej smotánky. Idea však narazila na tvrdú realitu medzivojnového obdobia.
AUTOVINY.SK » Aktuality » Vodičáky aj na bicykle a Košice ako líder verejnej dopravy na Slovensku
