Ako dopadol pokus Poliakov napodobniť taliansku Issetu?

Nie všetky kópie áut prichádzajú z Číny.
Vydané  Text: 
Smyk nie je vozidlo, ktoré by ste videli na cestách. Je to historický unikát, ukážka toho, že aj v 50. rokoch 20. storočia sa už v autopriemysle kopírovalo, respektíve výrazne inšpirovalo.

Iso Isetta je povojnový automobil, ktorý síce popularizovalo nemecké BMW, jeho korene sú však talianske. Mníchov iba prevzal licenciu na výrobu a automobil zdokonalil.

Pôvodná Iso Isetta započala svoju výrobu v roku 1953. Poľský Smyk vznikol v roku 1957 ako prototyp a jeho podobnosť s Isettou bola priam prekvapivá. Smyk mal dvojfarebné vyhotovenie karosérie, chýbala predná kapota, pretože ju nahradili plnohodnotné dvere. Jeden kus dverí, cez ktoré sa nastupovalo do interiéru. Rovnako ako v Isette, aj pri nastupovaní do poľského Smyku musel vodič prekračovať volant, pedále a páku prevodovky.

Vľavo poľský SMYK 1957 (prototyp), vpravo Isetta od BMW (1955)


Vozidlo vyrobila spoločnosť Biuro Konstrukcji Przemysłu Motoryzacyjnego a dopriala mu taký luxus, akým je pohon zadnej nápravy. Inak to ani nešlo, motor z motocykla mal objem menej ako pol litra a pracoval iba vďaka jedinému valcu. Išlo o motor S03 z motorky Junak, maximálny výkon dosahoval 11 kW a s kubatúrou 359 cm3 disponoval kompresným pomerom 6,8:1.

Zaujímavé je, že aj napríklad malému objemu valca mal Smyk priemernú spotrebu až 5 litrov benzínu na 100 km. Maximálna rýchlosť dosahovala 70 km/h.



Rozmery mikroauta boli 2950x1300x1370 mm (dxšxv), môžete teda tušiť, že jazdné vlastnosti neboli na vysokej úrovni. Smyk s hmotnosťou iba 470 kilogramov mal plniť funkciu nenáročného prostriedku prevážajúceho pasažiera z bodu A do bodu B. Osobne však vôbec nepochybujem o tom, že práve takéto vozidlá boli schopné jazdiť aj na šialene dlhé vzialenosti a aj doraziť do plánovanej destinácie. Viď napríklad slávne Trabanty, na ktoré každý nadáva, ale Slováci v ňom prešli celú Afriku. A pripomínam aj taký Garbage run, ktorý je reálnou ukážkou toho, že aj zdanlivo nefunkčné vraky áut ešte vedia slúžiť tisíce kilometrov. Smyk však žiadny vrak nebol, zaraďoval sa do kategórie mikroáut, ktorých vývoj a predaj podnietila nepriaznivá ekonomická situácia v krajine po 2. svetovej vojne. Smyk teda nebol jediným svojho druhu, o priazeň verejnosti sa uchádzali aj poľské Mikrus, Topolino či Norka 8.

Dnes sa takéto vozidlá nepredávajú, pretože vzhľadom na nízke ceny ojazdených plnohodnotných automobilov by si ich takmer nikto nekúpil. Na takom Slovensku možno vôbec nikto. Zmenou však môžu byť malé mestské elektrické čudá, ktoré je možné šoférovať už od veku 15 rokov. Sú to také motorky s tromi či štyrmi kolesami, ktoré nespĺňajú bezpečnostné normy automobilov a preto výrazne podliezajú aj ceny konvenčných jazdeniek.




Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.

Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk




Inzercia

Inzercia