Šoférovanie prebieha v interakcii s inými účastníkmi cestnej premávky. Naše zvyky a štýl šoférovania sú externé, viditeľné dôsledky myšlienok a pocitov v našej mysli. Pri šoférovaní sa zapája aj telo aj myseľ.
Ľavá časť mozgu je zodpovedná za kognitívne funkcie akými sú vnímanie a usudzovanie, zatiaľ čo pravá časť je zodpovedná za naše pocity, emócie a motívy. V praxi to znamená, že ľavá časť mozgu, tzv. kognitívna, meria našu schopnosť riešiť problémy pri šoférovaní a súvisí skôr so skúsenosťami a zručnosťami a pravá časť mozgu, afektívna, je mierkou nášho morálneho vývoja.
Morálny vývoj u ľudí má niekoľko štádii, ktoré sa dajú aplikovať na motoristov.
### Predkonvenčná morálka
Malé deti rozdeľujú svoje správanie na také, ktoré je potrestané a také, ktoré nie je. Nesúvisí to teda so zodpovednosťou, ale skôr s motiváciou strachom a trestom.
Niektorí ľudia majú prejavy takéhoto nezrelého správania aj v dospelosti. Pri šoférovaní sa to prejavuje napríklad tým, že šofér necíti vinu za to, že porušuje zákon alebo porušuje niekoho práva a slobodu. Jedným z najčastejších prejavov tohto stupňa morálky na cestách je tlačenie sa na druhé auto.
Ako sa cíti človek, ktorý núti druhého šoféra zrýchliť, lebo sa naňho tlačí? Má výčitky svedomia alebo cíti sebauspokojenie? Keď sa vodič preteká medzi jazdnými pruhmi a obzerá sa, či nie sú v okolí policajti, je to preto, že nechce byť chytený alebo sa riadi zákonmi a je voči ostatným spravodlivý?
### Konvenčná morálka
V tomto štádiu morálneho vývoja človek dodržiava pravidlá, cíti zmysel lojality k sociálnemu poriadku, cíti vinu, ak zraní iných ľudí alebo zradí ich dôveru.
Pri šoférovaní sa tento stupeň prejavuje napríklad spomalením, keď sú v blízkosti policajti, pocitmi nepohodlia a zahanbenia, keď iní šoféri prejavia podráždenie z niektorých ich manévrov, pocitmi viny, zahanbenia, ľútosťou, strachom, že niekoho zrania. Tieto pocity nám pomáhajú držať sa v určitých hraniciach a chránia nás pred ich prekračovaním.
### Postkonvečná morálka
V najvyššom štádiu morálneho vývoja motoristi konajú na základe vnútorného princípu zodpovednosti skôr ako na základe strachu z trestu (1. štádium) alebo poslušnosti a lojality k druhým (2. štádium).
V tomto štádiu človek dokáže prispôsobiť svoje správanie okolnostiam, vie správne vyhodnotiť, kedy môže zrýchliť tak, aby nikoho neohrozil a kedy dať druhému vodičovi najavo, že nekoná správne.
Ich správanie nie je motivované strachom ani túžbou po dominancii, ale dokážu sa vcítiť do správania iných, pochopiť ich motívy a zároveň sa držať svojich vnútorných presvedčení. Ich šoférovanie je stabilné, menej podliehajú nátlakom iných a držia sa svojho jazdného štýlu, o ktorom sú presvedčení, že je správny. Majú pochopenie pre iných a uvedomujú si, že aj ich konanie môže mať rovnako pozitívny ako aj negatívny dopad na iných šoférov.
Často sa stáva, že človek jazdí inak, keď je sám a inak, keď má spolujazdcov. Táto nekonzistentnosť je tiež prejavom nezrelosti, pretože ich morálka záleží na externých okolnostiach skôr ako na ich vnútornom presvedčení.
### Tipy na zamyslenie
Na záver vám ponúkame zoznam situácii v doprave, ktoré najčastejšie nahnevajú vodičov a robia ich bezohľadnými voči ným. Podľa toho, koľké z nich na vás pasujú si môžete sami určiť svoje morálne IQ šoféra.
* Keď je predo mnou hustá premávka, snažím sa predbehnúť čo najviac dopredu.
* Keď sa iné auto snaží vojsť do môjho pruhu, snažím sa mu v tom zabrániť.
* Keď meškám, tlačím sa na pomalé autá.
* Keď ma niekto predbehne a potom spomalí, mám chuť doňho nabúrať.
* Keď sa predvádzam pred kamarátmi, veľa riskujem.
* Keď počúvam rýchlu a hlučnú hudbu, jazdím dynamickejšie.
* Keď jazdím v noci, jazdím rýchlo.
* Keď stretnem pomalých chodcov, mám chuť im prejsť po nohách.
* Keď je iný vodič agresívny alebo sa na mňa tlačí, zastavím a vybavím si to s ním.
* Keď som vystresovaný z práce, vylejem si zlosť na iných šoféroch.
* Keď ma kritizuje spolujazdec, verbálne mu to oplatím.
* Keď šofér urobí niečo hlúpe, napríklad zapne smerovku a nezabočí, nadávam naňho.
