Už pred 21 rokmi tzv. Montanský paradox dokázal, že ak na diaľnici nie je žiadne rýchlostné obmedzenie, vodiči jazdia lepšie a stáva sa menej smrteľných nehôd. Naopak, po zavedení rýchlostného limitu začal počet úmrtí na cestách prudko stúpať.
Vo všeobecnosti prevláda názor, že rýchla jazda je nebezpečná, dochádza počas nej k nehodám a stratám na životoch a neexistuje iná možnosť ako zavádzať prísne obmedzenia rýchlosti a vysoké pokuty za ich nedodržiavanie. Podľa Montanského paradoxu je to však úplne inak.
### Rozumne a opatrne
V USA bol do roku 1995 dvadsať rokov trvajúci federálny rýchlostný limit, podľa ktorého sa na diaľnici a cestách v USA mohlo jazdiť maximálnou rýchlosťou 55 míľ za hodinu, čo je približne 88 km/h.
Po roku 1995 si každý štát mohol určiť sám vlastné pravidlá o rýchlosti jazdy. Jedným z týchto štátov bola aj Montana, ktorá sa rozhodla vrátiť sa k pôvodnému obmedzeniu, ktoré platilo predtým a to hlavne kvôli tomu, že v nej nežilo veľa obyvateľov a diaľnice mali veľa rovných úsekov.
Pravidlo s názvom “Reasonable and Prudent” si zakladalo na opatrnosti a rozumnej jazde. Podľa tohto pravidla sa ľudia po diaľnici mohli pohybovať takou rýchlosťou, akou chceli a konať podľa vlastného uváženia.
Samozrejme, že občas na diaľnici zasahovali aj policajti, ktorí sa však zameriavali najmä na agresívnych vodičov a neprispôsobenie jazdy aktuálnej situácii alebo počasiu.
### Úplná sloboda bola označená ako protiústavná
V roku 1999 sa štát Montana rozhodol zájsť ešte ďalej a zrušiť nariadenie, podľa ktorého mal každý jazdiť s rozumom a opatrne. Po novom mohli šoféri jazdiť po diaľnici úplne bez obmedzení, čo sa nepáčilo federálnej vláde, ktorá toto rozhodnutie označila za neústavné.
Výsledkom bolo, že iba pár mesiacov po zavedení neobmedzenej rýchlosti na diaľnici, sa v Montane opäť zaviedla maximálna povolená rýchlosť, ktorá bola stanovená na 75 míľ za hodinu, čo je asi 120 km/h.
Úmrtnosť na cestách sa po zavedení obmedzení prudko zvýšila
Proces zmeny rýchlostných limitov na diaľnici v Montane je viditeľný aj vo výsledku štúdie, ktorá tieto obdobia porovnávala.
V roku 1998, kedy platilo v Montane pravidlo “Reasonable and prudent”, zomrelo v priemere na cestách v prvom polroku 2,7 ľudí mesačne a v druhom polroku 2,5 ľudí mesačne. Po zavedení úplne neobmedzenej rýchlosti o život prišlo v priemere 2,2 človeka mesačne (v júni, kedy bol zavedený limit, nezomrel nikto).
Zvrat nastal po obmedzení rýchlosti na 75 míľ za hodinu. Od júna do konca roka 1999 zomrelo priemerne 2,7 ľudí mesačne, ale už o rok neskôr toto číslo stúplo na 4,7.
Za jeden rok, kedy bola na diaľniciach neobmedzená rýchlosť, zomrelo na cestách 27 ľudí a za jeden rok s obmedzenou rýchlosťou zomrelo 56 ľudí, čo je viac než dvojnásobok a najhorší výsledok v histórii Montany.
Horšie výsledky boli aj na cestách prvej triedy
Na cestách prvej triedy sú výsledky mierne kolísavé, avšak potvrdzuje sa trend, že v porovnaní s obdobiami, kedy platilo opatrenie “rozumne a opatrne” a keď sa jazdilo bez obmedzení, bola úmrtnosť na cestách nižšia ako po zavedení rýchlostného limitu.
Po zavedení limitu bol počet mŕtvych na cestách druhý najhorší v histórii.
### Neobmedzená rýchlosť má aj iné výhody
V Montane priniesla neobmedzená rýchlosť aj ďalšie pozitíva. Ľudia začali viac používať bezpečnostné pásy, podľa dostupných údajov ich používalo až 91 % motoristov. Aj keď by sa mohlo zdať, že šoféri sa bez obmedzení “utrhnú z reťaze”, nestalo sa tak. Väčšinou jazdili stabilnou rýchlosťou a výrazne nezrýchľovali, premávka bola teda konzistentná.
Šoféri sa správali ohľaduplnejšie, uvoľnovali pruh rýchlejším vozidlám a venovali sa viac šoférovaniu. Odpadli tiež obavy z toho, že ich zastaví policajná hliadka.
### Prečo bol federálny rýchlostný limit 55 míľ za hodinu?
Tento limit pochádza ešte z roku 1974, kedy bol reakciou na ropnú krízu. Kvôli nižšej spotrebe paliva sa obmedzila rýchlosť jazdy. Po skončení krízy začiatkom 80. rokov sa limit ponechal z dôvodu bezpečnosti.
Podľa WHO (Medzinárodná zdravotnícka organizácia) znížením rýchlosti o jeden kilometer za hodinu klesne úmrtnosť na cestách o dve až tri percentá.
Veľmi nízka rýchlosť sa však prejavila v stúpajúcich cenách tovaru, keďže jeho doručenie trvalo dlhšie. Až v roku 1995 sa podarilo tento limit zrušiť, s čím boli spokojní všetci motoristi. A to aj za cenu rizika, že úmrtnosť na cestách stúpne. Našťastie sa tak nestalo.
### Vnímate aj vy neobmedzenú rýchlosť na diaľniciach ako bezpečnejšiu?
AUTOVINY.SK » Aktuality » Je neobmedzená rýchlosť na diaľnici bezpečná? Montanský paradox a protiústavnosť úplnosť slobody
Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.
Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk
