Požiar elektromobilu väčšinou spôsobí porušenie ochranného obalu akumulátorov. Po kontakte niektorých chemických látok s kyslíkom sa požiar šíri agresívne a ak sa elektromobil raz rozhorí, obyčajne zhorí až na popol.
(*Aktualizácia pôvodného príspevku z 25. apríla 2020*) Jeden z najpodstatnejších argumentov za rozmach elektromobility je fakt, že sa v týchto automobiloch nič nespaľuje. To znamená, že automobil neprodukuje emisie a spaliny, ale teoreticky ani nevozí mimoriadne horľavý materiál. V praxi sú však elektromobily **podobne nebezpečné ako automobily so spaľovacím pohonom**. Avšak vo svetle havárií, po ktorých sa vznietili, v mnohých ľuďoch budia dojem, že sú „ešte horľavejšie.“
Keď sa po havárii vznieti bežný automobil, zvyčajne tomu vo výbere správ nevenujeme zvýšenú pozornosť. Keď sa však dočítame o tom, že horel elektromobil a dokonca v plameňoch zahynul človek, prirodzene sa začneme obávať o to, či je koncept elektromobility bezpečný.
Nemecký [auto motor und sport vo svojom článku z roku 2018 uvádza](https://www.auto-motor-und-sport.de/news/elektroauto-brandgefahr-2018/), že podľa ADAC a Dekra sú vznietenia automobilov po nehode iba výnimočné. Častejšie sú príčinou požiaru prechádzajúce technické nedostatky automobilov a **nie samotný princíp a typ ich pohonu**. Stále je však primálo údajov na to, aby sa vydalo konečné vyhlásenie o tom, či elektrické autá horia nebezpečnejšie, rýchlejšie alebo častejšie ako ich spaľovacie verzie.
Isté je však jedno: **Hlavnou príčinou požiaru vozidiel áut so spaľovacím motorom je elektronika**: napríklad roztrhané káble.
Pre auto motor a šport sa Friedhelm Bechtel, šéf hasičskej stanice v Augsburgu, vyjadril nasledovne: „Zatiaľ sme zasahovali iba v jednom prípade horiaceho elektromobilu.“ (*do r. 2018, pozn.red*.)
Na hasenie elektromobilov podľa jeho slov funguje aj obyčajná voda, avšak niektoré zo súčastí pri horení uvoľňujú kyslík, čo je takmer nemožné uhasiť v krátkom čase. „*Horiaca bunka permanentne ohrieva susedné bunky, až kým sa tie tiež nerozhoria*,“ dodáva. Túto reťazovú reakciu možno zastaviť neustálym prívalom chladnej vody, **preto je hasenie horiacich elektromobilov časovo náročnejšie ako u konvenčných áut**.
Ďalej uvádza, že veľmi ťažké býva hasenie horčíka, ten hasiči dostali pod kontrolu špeciálnym hasiacim práškom.
Špecialisti z japonského vydavateľstva Nikkei Business Publications rozobrali Teslu Model 3 do poslednej skrutky, aby ju zhodnotili aj z konštrukčného hľadiska. Výsledok ich dôslednej práce mnohých určite prekvapí.
### A čo autá na plyn? LPG, CNG?
ADAC už testoval niekoľko elektrických vozidiel pri nárazových skúškach: „Testujeme s rýchlosťou nárazu 64 km/h a doposiaľ sme nikdy neporušili batériu. Iba pri Mitsubishi i-MiEV prišlo k poškodeniu krytu akumulátora, ale nie samotnej batérie,“ uvádza ADAC pre nemecký auto motor a šport.
Najväčší automobilový klub na svete k dnešku nemá žiadne dôkazy o tom, že elektrické automobily sú náchylnejšie k zapáleniu pri nehodách ako autá s nádržami na palivo a ani početné riadené crashtesty v EuroNCAP neukázali, že by sa elektromobily v akomkoľvek rozsahu vznietili.
Friedhelm Bechtel z hasičského oddelenia v rozhovore ďalej hovorí: „*Niektorí ľudia si aj pri autách s plynovými nádržami mysleli, že sa môžu rýchlo vznietiť. Preto boli tieto vozidlá zakázané v mnohých podzemných garážach. Dnes vieme, že ani plynové vozidlá nie sú náchylnejšie na vznietenie. Podobný vývoj by sa mohol udiať aj v súvislosti s elektrickými vozidlami*.“
Nabíjací konektor v elektromobile KIA eSOUL - foto z testu vozidla pre auto motor a šport č. 5/2020
### Nenechajme sa oklamať ilúziou
V súčasnej dobe neexistuje žiadny dôkaz, že autá na elektrický pohon majú vyššiu pravdepodobnosť horieť než vozidlá so spaľovacími motormi.
Požiare v elektromobiloch majú údajne oveľa dlhší čas rozšírenia požiaru – ak by aj začali horieť, tak skrátka pomalšie, vďaka čomu majú pasažieri po nehode čas na útek. Je to možno výhoda, ale aj veľký problém: taký akumulátor môže v dôsledku pomaly narastajúceho vnútorného napätia po nehode začať horieť aj po 72 hodinách od incidentu. **Preto musia byť havarované elektromobily uskladňované v exteriéri**. Aby sa však takto dramaticky poškodil akumulátor, musela by byť nehoda doslova „na totálku“, pretože batérie sú pred nárazmi chránené už od výroby.
**O horiacich elektromobiloch v médiách platí rovnaké pravidlo ako pri padajúcich lietadlách**. Médiá informujú o páde lietadla a mnohí sa tak domnievajú, že je lietanie stále nebezpečnejšie. V skutočnosti však o týchto prípadoch informujú preto, lebo sú tak výnimočné a ide o jeden prípad z tisícov či desiatok tisíc úplne bezpečných letov. Rovnakú analógiu môžeme použiť pri horiacich elektromobiloch: vieme o nich, pretože ide o výnimočný jav, avšak upútavanie pozornosti vyvoláva nesprávny dojem, že elektromobily horia často.
Nenechajme sa teda okamať prvým dojmom, čísla sú vždy dôležitejšie. Zároveň nenadržiavajme elektromobilom. Každá nehoda je musí byť vyšetrovaná bez domnienok a rovnako, ako pri leteckej bezpečnosti, tak aj tá automobilová sa vyvíja práve vďaka tomu, že sa odhaľujú príčiny a automobilky sa im snažia predchádzať novými opatreniami.
Ani príplatok 25-tisíc amerických dolárov za špeciálny lak nie je garanciou, že sa vám od Tesly dostane aspoň primeranej pozornosti zo strany kontrolórov kvality.
AUTOVINY.SK » Aktuality » Sú elektromobily náchylnejšie na požiar? A čo autá na plyn, máme ich ignorovať?
Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.
Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk
