Tento prípad mi opäť raz ukázal, že nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Čím viac som sa do problému každodenného života vodiča kamiónu dostával, tým viac som chápal jeho hnev a frustráciu. Jeho reakcia bola oprávnená, no problém je riešiteľný. Treba len k riešeniu pristúpiť koncepčne a hlavne poznať reálne problémy a potreby vodičov. Škoda, že nemajú stavovskú organizáciu, ktorá by ich reálne potreby vedela vyšpecifikovať a následne tlmočiť kompetentným. Veci by to celkom určite pomohlo. Opäť sa potvrdzuje stará pravda, že nemému ani vlastná mama nerozumie.
**Týždne na ceste a potom?**
Do krajiny vstúpil cez určený hraničný prechod a nasledovala tortúra nehodná tohto povolania. On totiž nebol v zahraničí z dlhej chvíle a nebol ani na dovolenke. Pracoval. Podľa vyjadrenia vodiča nastal na hraniciach pred sviatkami chaos. Na Slovensko totiž mierilo niekoľko tisíc ľudí (nielen vodičov kamiónov). Dalo sa očakávať, že na taký veľký nápor štát nebude pripravený, čo sa aj potvrdilo.
Po odstavení auta a nekonečnom čakaní nasledovala dlhá cesta do záchytného tábora na Lešti. Na stav a starostlivosť sa nesťažoval. Chápal, že ich bolo veľa a museli čakať. Ocenil napríklad, že bol bezplatne otestovaný.
Toto povolanie so sebou prináša isté špecifiká. Aké?
**Život v aute**
Presne v tomto je problém. Vodiči diaľkovej dopravy spia, jedia, skrátka žijú vo svojich autách. Je to ich domov na dlhé dni až týždne. V praxi to znamená, že v autách majú napríklad použité šaty. Tieto šaty mali na sebe oblečené aj v krajinách, kde je koronavírus na vrchole. Logicky by každý z nás ledva čakal, kedy ich bude môcť vyprať.
Po umiestnení do karantény sa však pranie odkladá o niekoľko dlhých dní. A to je pre vodičov veľký problém. Isto si viete predstaviť, v akom stave bude po troch týždňoch napríklad použitá spodná bielizeň uzatvorená s igelitovom vrecku.
Druhým zásadným problémom sú plynové zásobníky, ktoré používajú na varenie. Vodiči si ich z odstavnej plochy kamiónov samozrejme zoberú so sebou. Potrebujú ich pred cestou naplniť. To je logické, nie?
> Hoci žijeme veľmi zložitú dobu, vodiči diaľkovej dopravy by si zaslúžili špeciálnu pozornosť.
**Problémy vodičov diaľkovej dopravy ale nie sú iba ich problémami**. Vďaka nim totiž máme v obchodoch potraviny a iný tovar, ktorý si denne chodíme kupovať.
Táto kategória vodičov by teda mala mať špeciálny režim. Mali by mať vlastné záchytné centrá, kde by im boli poskytované špeciálne služby. Optimálne by samozrejme bolo, aby boli centrá v blízkosti hraničných prechodov a vodiči by sa nemuseli dlhé hodiny presúvať.
Vybaviť centrá pre profesionálnych vodičov práčkami by nemusel byť problém, zabezpečiť výmenu plynových nádob by im tiež veľmi pomohlo. Veľmi praktické by napríklad bolo zriadenie dispečingu, na ktorý by svoj príchod dopredu nahlásili. Dispečer by im presne nahlásil, kam majú prísť. Čakala by ich posteľ, sprcha a jedlo.
Možno si poviete, že aj iní sa dnes musia prispôsobiť. Skúste si na to spomenúť v potravinách či lekárni, keď vás privítajú prázdne regále.
