K svetlým zajtrajškom Sovietskeho zväzu mal prispieť aj rozvoj osobnej automobilovej dopravy. Za partnera si verchuška komunistickej strany vybrala FIAT. Viete prečo?
Voľba talianskej automobilky samozrejme nebola náhodná. Fiat 124, ktorý stál vzorom je prvé auto novej sovietskej automobilky, sa totiž v roku 1965 stal Autom roka. O rok neskôr, po dôkladnom zvažovaní miesta pre nový závod, padlo rozhodnutie pre mesto Togliatti. S týmto menom sa viaže jedna zaujímavosť. Pred rokom 1964 by ste ho na mape Sovietskeho zväzu hľadali márne. Pôvodne sa totiž mesto, pri ktorom neskôr závod vzrástol, volalo Stavropol na Volge. Meno Togliatti, dostalo na počesť zosnulého talianskeho komunistického vodcu, ktorý sa volal Palmiro Togliatti.
**Veľká dohoda** A v tom istom roku prišlo v Moskve k podpisu zmluvy. Dohoda obsahovala nielen dohodu o licenčnej výrobe auta, ale aj príprave technického projektu celej fabriky. Plánovaná kapacita výroby bola stanovená na 600 000 automobilov za rok. Pre úplnosť dodajme, že súčasne s fabrikou bolo doslova na zelenej lúke vybudované aj obytná zóna vrátane občianskeho vybavenia. Projekt napredoval pomerne rýchlo, výstavba bola spustená v roku 1967 a prvé autá z výrobnej linky zišli o tri roky neskôr.
**Potrebné zmeny**
Fiat 124 síce bol hrdým nositeľom titulu „Auto roka“, no sovietske cesty boli nad jeho sily. A tak padlo rozhodnutie, upraviť ho pre potreby tamojších podmienok. Testovacie autá, ktoré Fiat sovietom dodal, totiž vydržali iba niekoľko tisíc kilometrov. Auto pre sovietskeho občana teda dostalo podstatne pevnejšiu karosériu aj vyšší podvozok. Pôvodná svetlá výška podvozka (110 mm) bola so stavom ciest doslova nezlučiteľná. O koľko auto sovietski inžinieri auto zdvihli? Nuž o dobrých 60 milimetrov. To, že úpravy zabezpečujúce odolnosť na horšie podmienky autu neublížilo veľmi dobre vedia naši otcovia a dedovia.
**Štart produkcie**
Výroba bola slávnostne spustená 19.apríla 1970. O pár dní teda bude teda automobilka VAZ (dnes AvtoVAZ) oslavovať okrúhlu päťdesiatku. V prvý slávnostný deň zišlo z výrobného pásu prvých šesť modelov VAZ 2101 – Žiguli. Toto označenie auto dostalo podľa hory neďaleko závodu a istý čas sa u nás pod ním aj predávalo. Preto dodnes pamätníci spomínajú na svoj obľúbený a takmer nezničiteľný „Žigulák“. Prvý významný míľnik dosiahla nová automobilov už tri roky po spustení výroby, koncom roka 1973 zišiel z výrobných pásov model s poradovým číslom milión. S týmto rokom sa viaže ešte jedna zásadná novinka. Vedenia firmy v roku 1973 rozhodlo, že sa autá budú volať LADA. O tom, že bol „Žigulák“ hitom svedčí fakt, že už 3. júna 1978 bolo vyrobené vozidlo s číslom 4 000 000.
Nekonečný trh a nedostatok finančných zdrojov na ďalší vývoj spôsobil postupné zastarávanie auta. Fabrika sa síce snažila svoj pôvodne revolučný model modernizovať, na svetov konkurenciu to však nestačilo. Je neuveriteľné, že posledné autá, ktoré boli postavené na základoch modelu VAZ 2101, boli vyrábané až do roku 2012.
Výrobný program fabrika postupne rozširovala, v roku 1977 vznikol ďalší kultový model – VAZ 2121, ktorý u nás dodnes poznáme pod menom Lada Niva. Ďalšiu novinku, tentokrát s pohonom prednej nápravy, predstavila automobilka v roku 1984. Lada Samara bola k dispozícii pôvodne s troj- a neskôr aj s päťdverovou karosériou tipu liftback.
Hoci politické zmeny automobilke príliš nepriali, dnes jej svitá na lepšie časy. Aktuálne je súčasťou aliancie Renault-Nissan-Mitsubishi a vyrába modely: Vesta, Granta, XRay, Largus a 4×4 (Niva).
