RETRO: O tejto škodovke ste asi nikdy nepočuli, bola však skutočne významná!

ŠKODA POPULAR, najpredávanejší prvorepublikový model mladoboleslavskej značky, rástol od roku 1934 rozmermi karosérie aj objemom a výkonom motorov. Vývoj jeho ešte dostupnejšej alternatívy pripomínajú prototypy ŠKODA SAGITTA z rokov 1936 – 1938 s typickým vzduchom chladeným dvojvalcom. Na ne nadviazal sériový model POPULAR 995 „Liduška“ s vodou chladeným štvorvalcom.
Vydané  Text: 
V období medzi dvomi svetovými vojnami si kúpu osobného automobilu mohli dovoliť iba lepšie situovaní občania Československa, na zahraničných trhoch na tom boli podobne. **Domáce vozidlá predražovali relatívne malé výrobné série, dopyt navyše oslabovala veľmi vysoká úroveň zdanenia motoristov.** Na jeseň 1929 situáciu ďalej vyostrila svetová hospodárska kríza. Automobilka ŠKODA, ktorej základy položili práve pred 125 rokmi Václavovia Laurin a Klement v Mladej Boleslavi, však do nej vstupovala dobre pripravená. Niekoľko mesiacov pred ňou totiž zahájila prevádzku v modernej továrni s progresívnou pásovou výrobou. **Ďalším krokom k ľudovému automobilu bol prechod od tradičného podvozku s rebrinovým rámom a tuhými nápravami k odolnému, pritom výrazne ľahšiemu, chrbticovému nosníku a k nezávislému zaveseniu kolies.** To zvýšilo komfort jazdy a znižovalo opotrebenie vozidla. Vývoj úplne novej generácie automobilov ŠKODA odštartoval v roku 1932 na detašovanom pracovisku v pražských Letňanoch pod vedením Ing. Josefa Zubatého.
Značka ŠKODA vtedy mala bohaté skúsenosti s radovými, kvapalinou chladenými štvortaktnými štvorvalcami, ktoré vyrábala už od roku 1906. Napriek tomu sa venovala aj alternatívnym riešeniam. Ing. Zubatý tak navrhol v januári 1933 štvortaktný, vzduchom chladený dvojvalec do V s objemom 750-800 cm3 a výkonom približne 16 k (12 kW). **V júni vyšiel prototyp ŠKODA 112 s dvojtaktným pollitrovým jednovalcom pri poháňaných zadných kolesách.** Na jeseň bol overovaný i variant so vzduchom chladeným štvortaktným vidlicovým dvojvalcom s objemom 850 cm3. Od septembra 1933 Ing. Zubatý pokračoval s dvojtaktným dvojvalcom typu 222, výsledky však vedenie automobilky nepresvedčili: v októbri 1933 dostali zelenú štvortaktné motory, vznikol prototyp ŠKODA typ 215 s radovým dvojvalcom 804 cm3 a 15 k (11 kW). Nakoniec ale predsa len vyhrali štvortaktné štvorvalce, optimálne v kultivovanosti behu, spoľahlivosti aj úspornosti prevádzky. ŠKODA ich zákazníkom dokázala ponúknuť za cenu blízku konkurenčným dvojvalcom, napriek tomu výrobne boli približne o 650 korún drahšie. **Už do októbra 1932 prebiehali sľubné skúšky prototypov ŠKODA 420 a na jar 1933 ich výsledná podoba s priezviskom Standard úspešne vstúpila na trh.** ŠKODA 420 Standard, aj od februára 1934 vyrábaná Š 418 POPULAR, mali kubatúru 902 cm3, v apríli 1934 ponuku doplnila Š 420 POPULAR s parametrami 995 cm3 a 22 k (16 kW). Vďaka efektívnej pásovej technológii sa automobilke ŠKODA darilo výrazne znižovať ceny pri súčasnom zvyšovaní kvality použitých materiálov. Štvormiestny polokabriolet Š 420 Standard stál v roku 1933 na jeseň 29 800 korún, porovnateľná Š 418 POPULAR o necelý rok neskôr 18 800 Kč.
POPULAR vrátane uvedených najlacnejších verzií ale postupne narástol do štvormetrovej dĺžky, takže uvoľnil priestor v nižšom trhovom segmente a úvahy o skutočne masovej motorizácii prostredníctvom malého vozidla s veľmi ústretovou cenou boli vtedy na programe dňa. Cestu k sériovej podobe takéhoto minivozidla si automobilka ŠKODA otvorila prototypmi SAGITTA s rázvorom 2100 mm, dĺžkou 3400 mm, šírkou 1320 mm a výškou 1420 mm. Dokumentácia v Archíve spoločnosti ŠKODA AUTO neuvádza presný dátum, ale **podľa radenia v záznamoch spadá projekt SAGITTA do rokov 1936 – 1938: po úvodnom podvozku, osadenom v apríli 1936 neznámym prevedením karosérie,** nasledovali dva kabriolety, ďalej štyri kupé (líšiace sa okrem iného posuvnými alebo spúšťacími sklami vo dverách) a jeden tudor so štyrmi plnohodnotnými sedadlami s dispozíciou 2+2. Názov (v preklade z latinčiny Strela) odkazoval aj na šíp v znaku automobilky. Podvozok bol osvedčenej škodováckej koncepcie s chrbticovým rámom a nezávislým zavesením všetkých kolies, odpružených naprieč uloženými pol eliptickými listovými pružinami. Trojstupňová prevodovka tvorila montážny celok s rozvodovkou zadnej nápravy, podobne ako pri modeli POPULAR. **Toto progresívne riešenie „transaxle“ sa v zahraničnej produkcii presadilo až o mnoho rokov neskôr, navyše, takpovediac výhradne u drahých športových a pretekárskych modelov.** Vodičovi a spolujazdcom vozidiel ŠKODA POPULAR alebo SAGITTA ponúklo riešenie transaxle viac miesta pre nohy, ďalej zlepšilo polohu ťažiska a trakciu. Vzhľadom k prašnému charakteru vtedajších ciest a úzkemu rázvoru 1050 mm nevadila pri vozidlách SAGITTA absencia diferenciálu, 16-palcové kolesá vďaka tomu menej prešmykovali v blate, piesku alebo snehu. Ovládateľnosti prospelo presné hrebeňové riadenie, prázdne vozidlo navyše vážilo iba 580 kg a plne obsadené 860 kg. Dosahovalo rýchlosť 70 km/h, priemerne spotrebovalo asi 5,5 l na 100 km.
Predná kapota otváraná spoločne s maskou uľahčila prístup k pozdĺžne uloženému štvortaktnému vidlicovému dvojvalcu SV s objemom 844 cm3 a výkonom 15 k (11 kW) pri 3000 ot./min. Ten mal pre značku ŠKODA veľmi neobvyklé chladenie vzduchom a nie kvapalinou. Nechýbal tak štvorlopatkový ventilátor z hliníkovej zliatiny, skúšobní jazdci sledovali na prístrojovej doske pripomínajúce vozidlá POPULAR dva kapilárové teplomery so senzormi za rebrovanými hlavami valcov. **Pôvodný karburátor Zenith 26 VEH nahradil modernejší Solex BFRH, teraz už so vzduchovým filtrom s vložkou v podobe drôtenky zvlhčenej olejom.** Štartovanie uľahčovalo predhrievanie sacieho potrubia výfukovými plynmi. SAGITTA mala švajčiarsku elektroinštaláciu Scintilla 6V. Kupé ŠKODA SAGITTA s hnedou metalízou, ktoré prešlo v dielňach mladoboleslavského ŠKODA Múzea náročnou renováciou a je súčasťou stálej expozície, bolo vybavené posuvnými bočnými oknami. Toto dômyselné riešenie sa obišlo bez spúšťacieho mechanizmu, takže umožnilo zväčšiť šírku interiéru vo výške lakťov. Ďalšie kupé SAGITTA sa nachádza v depozitári ŠKODA Múzea. Do sériovej výroby sa toto minivozidlo nedostalo, ale aj tak splnilo svoj účel. **Rad prvkov, vrátane uloženia motora pozdĺžne pred prednou nápravou a odklápania kapoty spoločne s prednou maskou, prevzal od prototypov SAGITTA sériový model ŠKODA 995 POPULAR „Liduška“,** vyrábaný od novembra 1938. Ten sa stal skutočným cenovým šlágrom automobilky ŠKODA, a to aj keď mal výrobne nákladnejší kvapalinou chladený štvorvalec 995 cm3 s výkonom 22 k (16 kW) a bol o 400 mm dlhší než SAGITTA. Napriek tomu sa podarilo dosiahnuť veľmi priaznivú cenu 17 300 korún, platnú pri vyzdvihnutí vozidla v továrni (cena nezahŕňala daň z obratu). Do roku 1946 vzniklo celkom 1 478 „lidušiek“. TEXT: Škoda.


Inzercia

Automobilový priemysel čelí najťažšej skúške od samotného vzniku. Vysporiadať sa musí nielen s novými technológiami, reguláciou či elektrickou revolúciou, ale aj s čoraz častejším prehodnocovaním významu a dôležitosti automobilov v našich životoch. Ako to celé nakoniec dopadne, zatiaľ nie je známe. Transformácia sa však ešte len začína a budem veľmi rád, keď sa na túto cestu vyberiete spolu so mnou. Držte si klobúky!