Akýkoľvek nezaistený predmet predstavuje počas havárie riziko. Smrtiacou zbraňou sa môže stať aj obyčajný nápoj. Bežná plechovka váži 30 kg, dospelý chlap aj 5 ton – presne preto sa musíme vzadu vždy pripútať.
Keď v roku 2001 monopost Luciana Burtiho na Spa 2001 narazil v rýchlosti 155 km/h do prekážky v 50° uhle, pôsobilo na pilota preťaženie až 243G. Na toto nie sú stavaní ani astronauti lietajúci do vesmíru. Oni vedia odolávať niekoľkonásobnému preťaženiu aj relatívne dlhý čas, avšak už 12G podľa EuroNCAP predstavuje zdravotné riziko. Testy vo výskumnom stredisku v Gellinge pri Štokholme poukázali na to, že **stačí havária v rýchlosti iba 27 km/h**, aby nepripútaný človek prišiel o život.
Poznáte to z vlastnej skúsenosti: ak musíte počas jazdy prudko zabrzdiť z **rýchlosti 30 km/h**, vami, pasažiermi a nákladom v aute to dokáže poriadne zamávať. Až tak, že niektorému z pasažierov môžete spôsobiť zranenie krku.
**Pri rýchlosti 50 km/h okamžité zastavenie** automobilu znamená vystavenie sa enormnému preťaženiu, hoci iba na zlomok sekundy. Pri päťdesiatke môže preťaženie v prípade okamžitého zastavenia (napr. pri čelnej zrážke s múrom) dosiahnuť až 40-násobok hmotnosti predmetov. To znamená, že obyčajný mobil s hmotnosťou 150 gramov v takýchto podmienkach vyvinie váhu až 6 kilogramov a vnútorným priestorom auta lieta ako hodená tehla. Keď takýto predmet narazí do hlavy, môže spôsobiť vážne zranenie alebo aj smrť.
Nezaistené predmety v interiéri teda predstavujú riziko aj pri rýchlosti 50 km/h, **nehovoriac o 90 alebo 130 km/h**. Ak sa vám mobily zdajú byť príliš malým ohrozením, potom si predstavte taký notebook s hmotnosťou dva kilogramy, nákup alebo fľašu od Coca-Coly. Alebo vlčiaka. A potom celého nepripútaného človeka na zadnom sedadle, ktorý v prípade nárazu preletí a svojou XY-násobne zväčšenou váhou narazí do vpredu sediaceho. **Už ste sa niekedy pri športe zrazili hlavami so spoluhráčom?** To nie je ani len slabý odvar toho, čo vás čaká v aute pri havárii!
Plný čelný náraz do nedeformovateľnej bariéry EuroNCAP realizuje od roku 2015 (ilustračné foto)
Dospelý muž s hmotnosťou 80 kilogramov nadobudne počas havárie váhu aj päť ton. Toto preťaženie pre neho samotného nemusí znamenať dôvod na zranenie, pretože je iba krátkodobé, trvá iba zlomok sekundy. Avšak pre ostatných pasažierov môže byť priam fatálne, ak uvedený muž nie je pripútaný.
Práve pre toto preťaženie je potrebné pochopiť význam bezpečnostných pásov a neustály apel na pripútanie nákladu, ktorý v aute vozíme. Aj obyčajná 1,5-litrová fľaška vody môže v nesprávnej chvíli a za nesprávnych okolností predstavovať smrtiacu zbraň.
Moderné automobily vedia kompenzovať neuveriteľné sily pôsobiace na človeka počas nárazu tým, že ho v okamihu zabalia do airbagov a stiahnu bezpečnostným pásom. Ale ako zabrániť lietaniu predmetov po vnútornom priestore auta, na to zatiaľ automobilky neprišli.
Kľúčový je uhol nárazu a prekážka
To, čo určuje silu preťaženia pri náraze, je uhol, pod ktorým vozidlo narazilo do prekážky a či je táto prekážka poddajná, deformovateľná. Platí, že pravý uhol nárazu (90°) je tej najhorší a počas neho je možné dosahovať dočasný relatívny nárast váhy objektov až na úrovni tisícok percent. Ak je prekážka deformovateľná, dokáže absorbovať energiu nárazu a znižuje tak záťaž na pasažierov v havarovanom aute.
Ako bolo napísané v úvode článku, keď v roku 2001 monopost Luciana Burtiho na Spa 2001 narazil v rýchlosti 155 km/h do prekážky v 50° uhle, pôsobilo na pilota preťaženie až 243G.
Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.
Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk
