Znie to neuveriteľne, ale aj tento postrach ciest bol pre mnohých iba snom. Ja som sa s týmto nezameniteľným dymiacim autíčkom stretol dokonca dvakrát.
Trabant P 601 Limousine S, fotografia z roku 1986 | Autor: Lothar Spurzem @Wikimedia Commons; Autorské práva: CC by SA 2.0 DE
Ak začnete reptať, že to nebolo auto, ale pomsta budovateľov socializmu z NDR vedzte, že vo svojej dobe splnilo sen o trávení voľného času množstvu rodín. Aj tej našej. Hoci sa to dnes zdá takmer neuveriteľne, na trabinovi sme ako deti spoznali krásy našej rodnej ČSSR takmer kompletne. Od Tatier, cez Oravu až po Prahu a Snežku. A čo bolo v tej dobe veľmi dôležité, **dovoliť si ho mohol takmer každý**. V ČSSR sa v roku 1977 predával za 36 500 Kčs. Na doplnenie, oficiálna priemerná mzda bola v tomto roku v ČSSR 2 5631 Kčs. Otázka však vtedy nestála tak, aké auto si rodina kúpi, ale aké sa jej ujde. Autá totiž boli veľmi nedostatkovým tovarom. Takže vďaka trabino za šťastné, hoci trocha začmudené detstvo. S týmto autíčkom som sa stretol ešte raz. V roku 1991 som si ho za 5 000 Kčs kúpil ako moje prvé vlastné auto. Malo červený lak, tmavé bočné a zadné okná. Interiér som si vylepšil poťahmi a vlastnoručne vyrobenými kobercami. A samozrejme muzikou. Na palubnú dosku som umiestnil špeciálny držiak klasického „kabelkového“ rádia s prútovou anténou. Spomínam s úsmevom. Vážne. Boli to krásne časy.
### Druhý pokus
Trabant 601 sa narodil v roku 1963, výstavnú premiéru mal o rok neskôr na veľtrhu v Lipsku. Hoci boli v tom čase autá už podstatne modernejšie, novej techniky dostala nová generácia veľmi striedmo. K dispozícii boli dve verzie karosérie – trojdverový sedan a rovnako trojdverové kombi. Áno, toto auto malo aj naďalej skutočne iba to, čo bolo na jazdu bezpodmienečne nutné. Plechový rám pokrývali panely z duroplastu, ktorý samozrejme nehrdzaveli, zato rám áno. Jednoduchá konštrukcia auta mala aj výhodu, auto vyžadovalo minimálnu údržbu. Dvaja stredne šikovní chlapci ho rozobrali a naspäť zložili aj na parkovisku pred panelákom. Vážne, vyskúšal som si to.
Trabant 601, fotografia z roku 2019 | Zdroj fotografie: Fototrommer @Wikimedia Commons, Autorské práva: CC by SA 4.0 INTERNATIONAL,
### Dvojvalček
Od svojho predchodcu nová generácia zdedila dvojtaktný vzduchom chladený dvojvalec s objemom 594 cmᶾ, maximálnym výkonom 16,9 kW (23 k) a najvyšším krútiacim momentom 51 Nm. Motorček spolupracoval so štvorstupňovou prevodovkou, na radenie rýchlostí slúžil „kutáč“ pod volantom. Jednoduchosť konštrukcie bola dovedená k dokonalosti. Mazanie motora bolo zabezpečené olejom, ktorý sa prilieval priamo do nádrže. A aby sa palivové čerpadlo nekazilo, konštruktéri umiestnili malú nádrž (24 litrov) nad motor, a tak ho vlastne ani nebolo treba. S touto sústavou sa mi vynára milá spomienka. Auto nemalo palivomer. Na kontrolu množstva benzínu v nádrži slúžilo originálne pravítko s ciachovaním litrov, ktoré sa odkladalo pod oceľové vzpery prednej kapoty. A ako vodič vedel, že sa mu minulo palivo? Motor jednoducho zhasol. Nič strašné sa však nestalo. Stačilo pootočiť kohútik prítoku paliva do pozície „rezerva“ a mohli ste pokračovať v jazde na najbližšiu čerpaciu stanicu. No povedzte, môže sa na takomto pragmatickom riešení niečo pokaziť?
### Ľudská blízkosť
Trabant bol ľudovým autíčkom nielen konštrukciou, ale aj rozmermi. Limuzína mala rozmery: 3 555 x 1 504 x 1 437 mm. Rázvor osí kolies bol 2 020 mm a pohotovostná hmotnosť približne 615 kg. Kombi bolo rozmerovo takmer identické, na váhe nabralo 35 kg. Ľudia v kabíne mali k sebe teda skutočne veľmi blízko. Zaujímavý, vzhľadom na rozmery karosérie, bol objem batožinového priestoru. V prípade limuzíny to bolo 415 dmᶾ a v prípade kombi 450 – 1 400 dmᶾ ( po sklopené zadného sedadla). Predná aj zadná náprava boli odpružené kombináciou listových pružín a teleskopických tlmičov. Predné aj zadné brzdy boli bubnové a z vlastnej skúsenosti viem, že to svojim účinkom príliš nepreháňali. Na záver priam neuveriteľný údaj. Trabant sa vedel rozbehnúť na maximálnu rýchlosť 105 km/h.
### Vojenský špeciál
V roku 1966 automobilka predstavila špeciálnu zelenú verziu pre vojakov, lesníkov, poľnohospodárov a odbobu nášho Zväzarmu. Charakteristickými znakmi týchto verzií bola khaki farba, absencia dverí (iba jednoduché nasadzovacie), plátenná strecha a jednoduché trubkové nárazníky. Karoséria bola okrem prednej časti takmer totožná, vyrobená však bola z plechu. Špeciál dostal aj prídavné kúrenie a špeciálne zapaľovanie.
### Luxus sa volal De Luxe
Karoséria dostala dvojfarebné lakovanie a pochrómované nárazníky, luxusnejší interiér a zadný stierač. V roku 1967 sa na trhu objavila verzia S (Sonderwunsch), ktorý mal navyše napríklad hmlovky, cúvacie svetlá vzadu, počítadlo kilometrov a výškovo nastaviteľné predné sedadlá. V tomto roku fabrika začala na prednú nápravu montovať výkonnejšie brzdy. Na trhu sa tiež Trabant objavil vo verzii dodávka – bez zadných sedadiel.
Nasledovalo viacero vylepšení, od zvýšenia maximálneho výkonu motora (18 kW/24,5 k, neskôr 19,1 kW/26 k), cez drobné úpravy v kabíne, zväčšenie palivovej nádrže (+ 2 litre), širšie pneumatiky, predné bezpečnostné pásy, elektrické stierače a ostrekovače čelného skla…
Trabanty v roku 1982 (Berlin, Karl-Marx-Allee, Straßenverkehr) | Zdroj fotografie: Bundesarchiv, Bild 183-1982-0812-300 / Link, Hubert / CC-BY-SA 3.0 | Accession number Bild 183-1982-0812-300
### Milión exemplárov
Túto magickú hranicu Trabant 601 prekonal 22. novembra 1973. V roku 1978 automobilka predstavila zaujímavú novinku – otvorený model Tramp. Na ďalší milión vyrobených Trabantov sa čakalo do konca roku 1983. Modernizácia Trabantu naďalej pokračovala, postupne sa objavili napríklad dvojokruhové brzdy, vyhrievané zadné okno, zadné dvere verzie kombi dostali plynové vzpery.
### Konečné číslo: 2 841 590
Presne toľko Trabantov 601 bolo vo fabrike v Zwikau vyrobených. Ak vás zaujíma modelová skladba, tak vzniklo 2 262 891 sedanov, 565 704 kombi, 11 416 vojenských a Tramp verzií a 1 579 dodávok. Posledný sériový kus opustil výrobné pásy fabriky 25. júla 1990. Trabant 601 sa teda vyrábal priam neuveriteľných 27 rokov. Nebol to však úplný koniec. Zamestnanci fabriky sa pokúsili o zázrak. Pod prednú kapotu dali benzínový štvorvalec 1,1 od Volkswagenu. Žiaľ, už bolo neskoro. Technicky zastaranému autu to nepomohlo, záujem bol minimálny. Nepomohli špeciálne edície ani veselé farby. Fabrika vydržala iba necelý rok, 30. apríla 1991 sa výroba omladeného modelu skončila na čísle 39 474 kusov.
### Mohlo byť inak?
Len ťažko možno predpokladať, akom by to dopadlo keby. Keby „súdruhovia z NDR“ museli o zákazníkov súperiť, keby konštruktéri dostali na inovácie peniaze. Žiaľ, aj príbeh kultového Trabanta ukázal, že hoci boli strojárske výrobky „socialistického bloku“ na úplnom začiatku porovnateľné s kapitalistickou konkurenciou, veľmi rýchlo zanedbávaním vývoja a kvality výroby strácali. Až sa im to stalo osudným. Česť tvojej pamiatke, Trabi.
AUTOVINY.SK » Aktuality » Nostalgia za socializmom? Aj tento postrach bol jeho dielom!
Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.
Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk
