O tejto technológii už snívame viac ako 60 rokov. V roku 1958 automobilka Ford ukázala maketu auta Ford Nucleon, ktoré malo byť vybavené malým jadrovým reaktorom.
Keď sa na maketu pozriete podrobnejšie, pripomína skôr rýchly čln, ktorý má kolesá tak nejako navyše. Dlhokánsky predný aj zadný previsy ho predurčujú skôr do úlohy vo filme, než na reálnu prevádzku. A potom nastalo ticho. Dalo sa to očakávať, cenu paliva ani klimatické zmeny v roku 1958 niekto neriešil.
**Ford Nucleon** sa tak, podobne ako mnoho iných odvážnych konceptov, stal iba pozoruhodným exponátom vo firemnom múzeu automobilky.
Jeden z dobových koncepčných automobilov na nukleárny pohon. V takzvanej „atomic age“ sa nad nukleárnym pohonom uvažovalo ako nad možnou alternatívou pohonu aj v osobnej doprave.
### Druhý pokus
Ticho trvalo až do roku 2009, kedy Cadillac na autosalóne v Chicagu ukázal auta **World Thorium Fuel**. Pod dizajn tohto krásavca sa podpísal **Lorus Kulesus** a techniku dodala spoločnosť **Laser Power Systems**.
Firma dlhodobo pracuje na vývoji pohonu, ktorého základ tvorí turbínový generátor postavený na jadrovej technológii. Úžasná technika sľubovala, že **na 8 gramov** „paliva“ auto prejde až neuveriteľných **500 000 kilometrov**.
O čo išlo? Základom novej technológie vraj bol nový laser, ktorý dokáže energiu získavať z **tória**, čo je jadrový prvok podobný uránu. Jeho veľkou výhodou je ľahká dostupnosť, nízka produkcia jadrového dopadu a nezanedbateľným faktom je aj to, že ho **nemožno zneužiť na výrobu jadrových zbraní**.
Podľa vyjadrenia spoločnosti Laser Power Systems by pohonná jednotka s maximálnym výkonom **250 kW (341 k)** vážila iba približne 227 kg, teoreticky by teda bolo možné zabudovať ju do klasického osobného auta.
Nedávno ohlasovaný tóriový automobil mal mať dojazd až 500-tisíc kilometrov
### Palivo budúcnosti?
Keď sa na tieto plány pozrieme s odstupom jedenástich rokov je jasné, že sa ľudstvo rozhodlo vybrať po oveľa konvenčnejšej ceste. Dnes preferujeme elektromobily vybavené sústavou akumulátorov, záložnou alternatívou je vodík. Ani thorium však nezapadlo prachom zabudnutia úplne.
Aktuálne sa s ním vraj uvažuje ako o alternatíve pri výrobe emisne neutrálnej elektrickej energie, výrazne sa v tejto oblasti angažujú **firmy z Dánska a Číny**.
Kľúčovou informáciou v celom tomto príbehu totiž je to, že ju možno využiť na stavbu generátorov rôzneho výkonu až do úrovne niekoľkých megawattov.
Otvoria teda sny inžinierov značky Ford cestu k emisne neutrálnej a bezpečnej výrobe elektrickej energie? Brutálny politický tlak na rozvoj elektromobility naznačuje, že nám čistá elektrická energia bude chýbať oveľa skôr, než sa pôvodne plánovalo.
Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.
Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk
