Pri dostatočnom zovšeobecnení môžeme povedať, že čo je pekné a vzbudzuje nejakú formu vášne, to je odsúdené na úspech. Hyundai Tucson N Line svoj rozsudok teda už pozná.
Bodykit. Čím ďalej tým viac automobiliek si uvedomuje, že za možnosť vyzerať ako niečo viac, sú zákazníci ochotní priplatiť si nemalé peniaze. V prípade Tucsona, sťaby najlepšie predávaného SUV na Slovensku, sa však Hyundai nevybral iba cestou mejkapu, čo je sympatické.
**Ak si vyberiete Tucson s najsilnejším benzínovým motorom 1.6 T-GDi, dostanete ku krajšej karosérii ešte aj vylepšený podvozok s pružinami vpredu tvrdšími o 8 % a o 5 % vzadu.** Inžinieri sa pohrali aj so softvérom posilňovača riadenia, ktorý vyladili pre lineárnejšiu odozvu a celkovo lepší pocit kontaktu šoféra s autom. A presne túto verziu sme dostali na test. Rovno aj s pohonom 4 × 4 a so sedemstupňovou automatickou dvojspojkovou prevodovkou.
Prvý dojem z Tucsonu N Line je veľmi dobrý. N Line paket si jednoznačne všimnete a najlepšie vynikne na aute s výraznou farbou. Napríklad takou červenou, ktorú máme náhodou na test. **Hlavná kontrastná farba je tu totiž čierna. Nájdete ju na detailoch prepracovaného predného nárazníka s novou maskou chladiča, na spätných zrkadielkach, 19-palcových kolesách, strešnom spojleri a dokonca aj na strešných lyžinách.** Druhá kontrastná farba je antracitová. Tá je na maske chladiča a na novom difúzore zadného nárazníka. Celé to vyzerá senzačne, aj keď osobne nie som fanúšik nového LED denného svietenia v nárazníku. Viac by sa mi páčili LEDky integrované do hlavných svetlometov. Ale to je drobnosť.
Vo vnútri nájdeme kombináciu čiernej kože, semišu a červeného prešívania. **Vyzerá to veľmi dobre a má to aj svoj účel. Telo sa v sedadlách vôbec nešmýka.** Aj ostatne styčné plochy sú vylepšené. Nohy sa dotýkajú nerezových športových pedálov a ruky zas perforovanej kože na volante či voliči automatu. Celkovú atmosféru autu dodáva ešte aj čierne čalúnenie stropu. Ja som si to užil trochu menej, lebo testovaný Tucson bol vybavený panoramatickým strešným oknom. **Je pekné a dokonca aj otváracie, ale zároveň je to jediné miesto, odkiaľ sa v testovanom Tucsone ozývali pazvuky.** Počas bežnej jazdy si mierne tvrdší podvozok veľmi nevšimnete.
Tucson je aj vo verzii N Line v prvom rade komfortný. Bodaj by aj nie. Sedenie na zadných sedadlách patrí medzi najlepšie v triede. Väčšie nerovnosti sa cez nízkoprofilové gumy, tlmiče a silentbloky prepracujú až do kabíny, ale akýkoľvek pohyb podvozka je v Tucsone N Line veľmi prísne definovaný a rýchlo ustane, čo si veľmi cením. **Autá typu SUV ma málokedy inšpirujú k rýchlej jazde, ale ten vyladený podvozok treba vyskúšať!** Tu ma Tucson N Line príjemne prekvapil. Vďaka širokým vysoko výkonným pneumatikám je v zákrutách naozaj schopný a nedotáčavosťou trpí oveľa menej, než som čakal. Veľmi ma prekvapil aj jeho pohon 4 × 4. **Je to jeden z veľmi mála haldexovských pohonov, kde pri pridaní plynu v zákrute cítiť trakciu zadných kolies a tendenciu auta utiahnuť oblúk.** A to najmä v športovom režime. Rozprávane pritom o suchom asfalte! Na šotoline je to ešte lepšie a Tucson dovolí aj jemné manévre na brzdách, ale potrebuje na to priestor. Hmotnosť neoklameš. Riadenie je tiež naladené výborne a nemám k nemu žiadne výčitky. Bolo by úplne dokonalé, ak by využívalo volant z modelu i30 alebo Kona. Má lepší tvar a pohodlnejšie sa drží.
Dostávame sa k motoru. Jeho výkon 130 kW (177 k) je na objem 1,6 litra úctyhodný a v podstate Tucsonu aj stačí. Lenže výkon ukrýva až vo vyšších otáčkach a automatická prevodovka nie je veľmi ochotná podraďovať. **Ako keby bola naladená na diesel. Keby boli pod volantom pádla, až tak by mi to neprekážalo, ale absentujú.** Dokonca aj sekvenčná kulisa prevodovky je usporiadaná opačne, takže manuálne radenie tu nie je veľký pôžitok. Vo výsledku má auto pocitovo menší výkon, než na papieri, lebo sa k nemu nedostanete.
Často sa dostanete skôr na čerpaciu stanicu. Bohužiaľ, jazdiť s týmto motorom pod 8 litrov na 100 km je možné, ale nereálne. Reálna spotreba pri každodennej jazde mestom oscilovala okolo hodnoty 12 l/100 km a až výlety mimo ju zrazili na ešte stále nie celkom prijateľných 10 l/100 km. A to som sa naozaj snažil o úspornú jazdu.
Automobilový priemysel čelí najťažšej skúške od samotného vzniku. Vysporiadať sa musí nielen s novými technológiami, reguláciou či elektrickou revolúciou, ale aj s čoraz častejším prehodnocovaním významu a dôležitosti automobilov v našich životoch. Ako to celé nakoniec dopadne, zatiaľ nie je známe. Transformácia sa však ešte len začína a budem veľmi rád, keď sa na túto cestu vyberiete spolu so mnou. Držte si klobúky!
