Na propagáciu elektromobility v súčasnosti vynakladá Európska únia veľkú časť prostriedkov, pričom pre túto formu pohonu sa snaží pozitívne nastaviť aj legislatívu, ktorá komplikuje život bežným majiteľom aj výrobcom spaľovacích áut. Zo správania sa niektorých úradníkov zodpovedných za životné prostredie máme pocit, že považujú vozidlá na baterky za všeliek, ktorý čarovným spôsobom pomôže vyčistiť mestá od emisií a zvráti globálne otepľovanie. **Komisári však častokrát vychádzajú zo štatistík, ktoré nezarátavajú všetky aspekty pôvodu elektrickej energie či samotnej výroby akumulátorov.** Výsledkom sú teda skreslené údaje o emisiách týkajúcich sa elektromobilov.
Otvoriť oči by im mohla nová nemecká štúdia z inštitútu IFO. Tá spočítala uhlíkovú stopu elektromobilov od ťažby surovín potrebných na výrobu akumulátorov, cez čerpanie energie na dobíjanie až po maximálnu životnosť článkov. **Ťažba lítia, mangánu a kobaltu pre jednu batériu až 15 ton oxidu uhličitého.** Ak by sme zobrali do úvahy priemernú životnosť batérií na úrovni 10 rokov a ročný nájazd 15 000 km, dostaneme emisie vo výške až do 98 gramov na kilometer. Tieto emisie sú iba rozrátaním emisií vypustených pri výrobe akumulátorov.
**Ak započítame aj emisie vznikajúce pri výrobe elektriny na dobíjanie elektromobilu, tak spolu s nimi už môže vozidlo na baterky produkovať viac 180 gramov CO2 na jeden kilometer.**
Ak to porovnáme s tými najčistejšími vznetovými vozidlami na trhu, tak zistíme, že bežné motory využívajúce naftu môžu byť o desiatky gramov CO2/km čistejšie ako propagované elektromobily. Ako príklad nám môže poslúžiť vznetový Mercedes-Benz C220d, ktorý vypustí za jeden kilometer iba okolo 112 gramov oxidu uhličitého.
Je potrebné uviesť, že uvedená štúdia veľkolepo odhalila „pravdu“ o čistote elektromobilov, na druhej strane však práve elektromobily postavila do nevýhody. Pri naftových autách štúdia nezohľadnila uhlíkovú stopu vznikajúcu pri výrobe naftových motorov, ťažbe ropy a ďalších procesoch, ktoré s výrobou priamo či nepriamo súvisia, zatiaľ čo pri elektromobiloch s týmito procesmi počítala.
Pri riešení problémov s emisiami by tak mali inštitúcie pracovať s relevantnými údajmi o tvorbe emisií, v ktorých by bolo zarátané aj znečistenie pri výrobe a prevádzke. Taktiež by bolo vhodné podporiť viacero druhov alternatívneho pohonu a slepo nezvýhodňovať len elektromobilitu. **V hre sú totiž aj vodík, biopalivá či zemný plyn, pre ktoré by budovanie infraštruktúry nemuselo byť tak náročné ako v prípade dobíjacích staníc pre elektromobily.** Napriek tomu, že výrobcovia už disponujú funkčnými modelmi na CNG či vodík, na Slovensku chýba dostatok čerpacích staníc, čo konečného spotrebiteľa odrádza.
AUTOVINY.SK » Aktuality » Je čistejší diesel alebo elektromobil? Výsledky štúdie šokujú!
Automobilový priemysel čelí najťažšej skúške od samotného vzniku. Vysporiadať sa musí nielen s novými technológiami, reguláciou či elektrickou revolúciou, ale aj s čoraz častejším prehodnocovaním významu a dôležitosti automobilov v našich životoch. Ako to celé nakoniec dopadne, zatiaľ nie je známe. Transformácia sa však ešte len začína a budem veľmi rád, keď sa na túto cestu vyberiete spolu so mnou. Držte si klobúky!
