Vývoj 6-kolesových formúl zastavili nové pravidlá F1. Mali tieto monoposty zmysel?

By Gillfoto – Own work, CC BY-SA 3.0, Link V minulosti sa experimentovalo s kadečím, ale jedným z najodvážnejších počinov boli nepochybne monoposty so šiestimi kolesami. Tým najznámejším sa stal Tyrrell P34 z roku 1975. Pretekal v sezóne 1976 a podnietil ďalšie tri tímy, aby sa podujali vyvíjať šesťkolesové monoposty.

CC BY-SA 3.0, Link Svet sa tak dočkal aj šesťkolesových monopostov March 2-4-0, Williams FW07D a špeciálnej verzie Ferrari 312T. Na rozdiel od Tyrrella mali vzadu štyri kolesá a vpredu iba jedno. Williams FW07D, zdroj: https://www.paulcrame.com/Events/Goodwood-Festival-of-Speed/i-mcVXqn2/


Význam použitia šiestich kolies spočíval v lepšej trakcii, efektívnejšom brzdení a v snahe usporiadať predné partie monopostov podľa dobových pravidiel. V 70. rokoch 20. storočia F1 umožňovala maximálnu šírku predného krídla 1,5 metra, v snahe zachovať tieto rozmery a pritom efektívne navrhnúť vnútorné usporiadanie predných partií monopostu sa Tyrrell vybral cestou použitia štyroch predných kolies. Keby boli iba dve, mali by príliš malú kontaktnú plochu s vozovkou, pretože so zámerom čo najviac zlepšiť aerodynamiku inžinieri Tyrrellu chceli použiť kolesá s malým priemerom. Predné kolesá boli preto desaťpalcové a zadné štandardné. Šesťkolesové monoposty boli divokým pokusom, ktorý mal nepochybne aj klady, ale ich zápory prevládali. Posledným klincom do rakvy týchto špeciálov bolo zavedenie nových pravidiel F1, ktoré definovali maximálny počet kolies štyri. Vývoj v posledných troch desaťročiach ukázal, že šesť kolies skutočne nemalo opodstatnenie a súčasné tímy nad podobnými vynálezmi ani nešpekulujú.

Inzercia