Spravodlivý hnev na bruselský diktát alebo rozumné zhodnotenie blízkej budúcnosti? Vyjadrenia šéfa VW obsahujú oboje, správnou cestou bude dialóg a nachádzanie kompromisov, nie autoritárske populistické nariadenia.
Herbert Diess je generálnym riaditeľom koncernu VW (Foto: Wikimedia Commons/RudolfSimon)
* Herbert Diess je generálnym riaditeľom koncernu VW od apríla tohto roku, nahradil Matthiasa Müllera;
* okrem riadenia koncernu dohliada aj na vývoj nových modelov a technológií;
* kritizuje stále náročnejšie emisné normy z dielne EÚ;
* predpovedá výrazne negatívny scenár ako dôsledok týchto opatrení;
Nové nariadenia Európskej únie o znižovaní emisií dopravy do roku 2030 sú natoľko drastické a zásadné, že negatívne ovplyvnia nielen nemecké automobilky, ale aj mestá, ktoré sú od výroby automobilov závislé. Tvrdí to Herbert Diess, generálny riaditeľ koncernu Volkswagen, pričom európske obmedzenia kladie do súvislosti s ohrozením až stoviek tisíc domácich pracovných miest a, paradoxne, zvýšením emisií oxidu uhličitého. Dôvod je jednoduchý.
Diess vo svojom vyjadrení, ktoré postupne zdieľajú všetky významné motoristické magazíny, hovorí o zásadnej zmene štruktúry portfólia spoločnosti Volkswagen. Aby firma spĺňala moderné nároky na emisné normy, bude musieť do roku 2030 predávať až 30 percent elektromobilov. Ide o mimoriadne vysoké číslo, v praxi fakticky nereálne.
Diess okrem toho pripomína, že na starom kontinente sa dodnes na výrobu elektrickej energie využívajú zastaralé procesy – spaľovanie fosílnych palív. Elektromobily by mali po ich plánovanom rozšírení predstavovať významnú časť spotreby elektrickej energie, takže uhlíková stopa elektromobilov by mohla byť podľa niektorých odhadov ešte vyššia ako u konvenčných vozidiel so spaľovacím motorom.
Generálny riaditeľ spoločnosti Volkswagen okrem toho stavia nové nariadenia do negatívnej súvislosti aj s pracovnými miestami. Pripomína mestá ako Detroit či Turín a dodáva, že zatiaľ čo priemerný spaľovací motor sa skladá z asi 1 200 dielov, ten elektrický iba z 200. To znamená, že automobilky nebudú potrebovať toľko času a ľudskej pracovnej sily na výrobu motorov, čo sa premietne do zamestnanosti a v konečnom dôsledku aj ekonomiky krajín. Nehovoriac o tom, že výrobu akumulátorov by musel Volkswagen presunúť do zámoria. Iba v Nemecku by regulácie emisií mohli negatívne ovplyvniť až 600-tisíc zamestnancov.
O dopade na slovenskú zamestnanosť a ekonomiku, ktoré sú od zahraničných automobiliek priamo závislé, nechceme ani len špekulovať.
Tvrdé slová riaditeľa koncernu ďalej pripomínajú, že súčasné nemecké automobilky majú asi iba 50-percentnú šancu na prežitie nasledovných dekád, ak nezačnú s významnou transformáciou.
