### Nie je odpad ako odpad. Mnoho Slovákov stále neseparuje správne. V EÚ sa každoročne vyprodukuje na osobu 482 kg komunálneho odpadu. Plast sa v prírode rozkladá 500 až 1 000 rokov, sklo tisíce rokov, pneumatika takmer 300 rokov. To sú len niektoré čísla, ktorými príroda jasne hovorí o dôležitosti separovania odpadu.
Na Slovensku sa v roku 2016 recyklovalo okolo 23 % komunálneho odpadu a vyprodukovalo 348 kg na osobu. Už len údaje týkajúce sa plastov sú alarmujúce. Z 25 miliónov ton vyprodukovaného plastu v Európe sa na recykláciu zozbiera menej ako 30 %.
### Čo s tým môžeme robiť?
Naučiť sa správne separovať je to najmenej, čo môže človek pre prírodu spraviť. Správnym triedením sa dá účinne predísť vzniku ďalšieho odpadu. Nepotrebné výrobky sa totiž stávajú opäť využiteľnými. Separovanie však nie je len umiestnenie papiera do modrého kontajnera, skla do zeleného, kovov do červeného a plastu do žltého kontajnera. Špinavé sklenené nádoby je potrebné pred vyhodením umyť a zbaviť častí z iných materiálov, rozdiel je tiež medzi plastovou fľašou a vrchnákom vyrobeným z kvalitnejšieho plastu. Separovanie tiež znamená umiestňovanie obnoseného a starého šatstva do zberných kontajnerov na to určených, odvoz elektrospotrebičov či zber starých batérií.
**To, že sa odpad vyseparuje, však hneď neznamená, že putuje na recykláciu**. Podľa novej európskej plastovej stratégie by mali byť všetky plastové obaly na európskom trhu recyklovateľné do roku 2030. Významnou časťou k zlepšeniu situácie prispievajú i slovenskí vedci. Na pôde Slovenskej technickej univerzity vyvíja tím pod vedením profesora Pavla Alexyho bioplasty. Vyrobené sú z použitého fritovacieho oleja. Takéto bioplasty by mohli byť rozložiteľné dokonca vo vode či v bežnej pôde. Vedci vidia ich využitie aj pri výrobe mulčovacích fólií, rámov slnečných okuliarov či v medicíne. Recyklovateľnosť materiálov je dôležitá.
### Ďalší odpad, nad ktorým ste možno neuvažovali
Bio a ekotémy aktuálne rezonujú spoločnosťou v značnom rozsahu. Niekedy by pritom stačilo správať sa k prírode správne v úplných základoch. Vedeli ste, že gumová pneumatika sa rozkladá takmer 300 rokov? Žiaľ, práve príroda a naše lesy sú miestom, kde ojazdené pneumatiky často končia. Pritom ide o produkt z recyklovateľných materiálov. Ako druhotná surovina nájde využitie gumová drvina ako prímes do asfaltu na zníženie hlučnosti. Vyrábajú sa z nej napríklad aj **gumové koberčeky do áut, protihlukové steny, gumené obrubníky či tesnenia**. Pneumatiky sú využiteľné aj ako **povrchy pre športoviská**. Časť pneumatík sa dá spracovať aj na alternatívne palivo.
Aby však ojazdená pneumatika mohla dostať druhú šancu, je potrebné odovzdať ju na správne miesto. Kým plast či papier majú svoje farebne označené koše, pneumatiky musí zo zákona prevziať pneuservis alebo iný distribútor či predajca pneumatík vrátane e-shopu. O tejto povinnosti vie verejnosť stále málo. Osvetovú kampaň nedávno rozbehla i nezisková organizácia zodpovednosti výrobcov ELTMA.
Zaujímate sa o ekológiu aj vy a nie je vám ľahostajné, čo bude s planétou možno už o 100 rokov? Ovplyvniť to môžete aj práve teraz. Venujte pár minút krátkemu prieskumu o povedomí zberu a spracovania ojazdených pneumatík. A ako sú na tom vaši priatelia? Pošlite prieskum aj im. Spoločne môžeme vytvárať lepší svet.
Téma separovania odpadov sa môže zdať na prvý pohľad komplikovaná. Rozhodne je však jednoduchšia ako následné odstraňovanie škôd.
### Spätný zber pneumatík je zo zákona zadarmo
Legislatíva povinnosť spätného zberu ukladá **veľmi jasne**. Od 1.1. 2016 platí na Slovensku nový Zákon o odpadoch č.79/2015, ktorý bol nieľkokrát novelizovaný a podľa ktorého musí každý subjekt, ktorý predáva pneumatiky alebo ich prezúva aj bez ich predaja, **zadarmo** zabezpečiť spätný zber ojazdených pneumatík, a to bez ohľadu na značku pneumatiky a bez podmienky viazania na kúpu novej pneumatiky alebo iného tovaru. Možnosť spätného zberu majú aj obce, a to na miestach určených všeobecne záväzným nariadením a po uzatvorení zmluvy s výrobcom, alebo Organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV), ktorou je napríklad ELT Management Company Slovakia s.r.o. Tá sa v danej súvislosti snaží šíriť osvetu a informovať tak spotrebiteľov i distribútorov.
Ľahko sa totiž môže stať, že **distribútor odmietne pneumatiky prevziať**, nemá označené miesto spätného zberu alebo zber vykonáva iba za poplatok. Spotrebiteľ má však plné právo na bezplatný odber, cena zaň je totiž už zahrnutá v kúpnej cene pneumatiky a uvedená na bločku. Dobrou správou je, že počet miest spätného zberu sa neustále zvyšuje, pribúdajú spolupracujúce obce, mesačne ide až o 100 miest.
### Do spätného zberu sa zapájajú i obce
Obce sú frekventovaným dejiskom ilegálnych skládok aj z dôvodu dlhodobo chýbajúcich jasne stanovených miest zberu. Podľa novely zákona odteraz miesto spätného zberu pneumatík v obci určí všeobecne záväzné nariadenie. Informácie dopĺňa Peter Gallovič z Enviromentálnej poradenskej agentúry (EPA): „Rozšírená zodpovednosť výrobcov, ktorá bola v novom Zákone o odpadoch posilnená od 1.1.2016 znamená, že výrobcovia ustanovených výrobkov sú povinní zabezpečiť a financovať aj nakladanie s odpadmi z uvedených výrobkov. Systém zodpovednosti výrobcov pneumatík bol do Zákona o odpadoch zakomponovaný na základe environmentálnej zodpovednosti a iniciatívy najväčších výrobcov pneumatík. Ide o významný počin, nakoľko odpadová pneumatika bola po dlhú dobu odpad, ktorý bol „bezprízorný“, nakoľko nebolo v právnom predpise jednoznačne vymedzené, kto je zaň zodpovedný. Uvedené odpady sa často hromadili v obciach, respektíve na čiernych skládkach. Obce zabezpečovali nakladanie s týmto odpadom, aj keď to nie je komunálny odpad. Súčasná právna úprava jasne vymedzuje systém nakladania s týmto odpadom, ale aplikácia v praxi nie je ešte ideálna.
Nakoľko od 1.1.2018 bola novelou Zákona o odpadoch rozšírená o možnosť zberu odpadových pneumatík aj v obciach, ale za určitých podmienok a dodržania ustanoveného postupu, je potrebné s obcami neustále pracovať a vysvetľovať, v ktorej obci je táto možnosť zberu potrebná a v ktorých nie.“
**Radim Filák z organizácie ELTMA** zas hovorí, čo v prípade, ak si spotrebitelia nie sú istí jednaním pneuservisu či predajne: „Ak by pneuservis vyžadoval peniaze za spätný zber, išlo by o vážne porušenie zákona. Toto porušenie môže motorista nahlásiť na okresnom úrade alebo Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Odporúčame tiež **uschovať si blok z kúpy pneumatiky**, pretože práve na ňom je uvedený recyklačný poplatok.“
Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.
Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk
