Päťdesiate roky v Československu len pramálo priali výrobe iných než rýdzo účelných, a teda napospol nijako zaujímavých vozidiel. Tradičná automobilová bašta vo Vysokom Mýte však napriek nastolenej unifikácii vyprodukovala jeden krásny prototyp.
Východočeská továreň sa preslávila majstrovstvom nášho najslávnejšieho predvojnového dizajnéra Josefa Sodomku a neskôr výrobou úspešných autobusov značky Karosa, prípadne Škoda. Málokto však vie, že ešte v pôvodných Sodomkových priestoroch vznikol v roku 1956 prototyp športového roadsteru postavený na podvozku klasického Spartaka, teda Škody 440. Oproti modelu, na ktorom neskôr vznikla známa Felicia, sa vysokomýtsky výrobok vyznačoval celým radom progresívnych riešení.
Tvary športového automobilu navrhol známy architekt Otakar Diblík, podpísaný napríklad pod mimoriadne úspešným autobusom RTO. Karosériu vyrobili v národnom podniku Kovona Karviná z laminátu technológiou Polytex a vozidlo zostavili s použitím dielcov Škody 440 pod vedením Jozefa Nalezenca. Karosa bola oproti Spartaku o 100 kg ľahšia. Vážila 825 kg práve vďaka laminátovej karosérii, ktorá bola len na niektorých miestach vystužená – vážila len 65 kilogramov! Roadster nemal textilnú strechu, bol však neskôr vybavený snímacou plastovou priehľadnou strechou, pripomínajúcou kabínu lietadla.
Do podvozka nainštalovali upravenú prednú nápravu odpruženú torznými tyčami a zadnú nápravu vybavili odpružením olejovo-vzduchovými mechmi. Automobil slúžil ako experimentálna vzorka na testovanie nových konštrukcií a materiálov. Hotový roadster sa predstavil v roku 1956 na automobilovej súťaži v Mladej Boleslavi. Zožal veľký obdiv, a to napriek tomu, že mal pri jazde defekt a ľahko havaroval. Rýchlo ho však opravili, takže mohol rozdávať radosť aj na ďalších prehliadkach. Realita sériovej výroby však, ako v mnohých podobných prípadoch, navždy zostala zbožným prianím a milá Karosa ďalšiu kapitolu svojho bohatého života začala ako služobné vozidlo riaditeľa rovnomennej továrne. V roku 1960 mal cestou z pražského ministerstva priemyslu ľahšiu nehodu aj samotný súdruh riaditeľ a nebohý roadster preto skončil v rohu kotolne vysokomýtskej továrne.
Unikátny prototyp mal byť zošrotovaný, ale jeden z jeho otcov Josef Nalezenec ho odkúpil, opravil a po niektorých úpravách na účely homologizácie a získania štátnych poznávacích značiek ho používal a ďalej upravoval podľa dobovej módy. Na zadné blatníky tak boli prilepené plutvičky, zadné svetlá boli použité z Fordu Cortina 1200 a predná časť z Tatry 603.
Na začiatku 70. rokov však majiteľ ako zamestnanec autobusovej továrne odišiel na tri roky do spriazneného Afganistanu podporiť internacionálne spojenectvo opravami autobusov ŠM kábulského dopravného podniku. Keď sa vrátil, zistil, že jeho svokor vozidlo predal. Následne vystriedalo niekoľko majiteľov, a keď ten posledný zomrel, skončil roadster zúbožený na špalíkoch v jednej pardubickej záhrade. Odkiaľ ho v roku 1988 zachránil pán Hrbáček z Javorníka, ktorý sa podľa dobovej dokumentácie pustil do náročnej rekonštrukcie. Nakoniec pred dvoma rokmi automobil odkúpil známy hradecký nadšenec škodoviek všetkého druhu Pavel Kalina. Vďaka nemu sme mohli absolvovať skúšobnú jazdu so starostlivo zrekonštruovaným unikátom. Pri osobnom stretnutí človeka najviac zaujme nízka a celkovo veľmi oválna karoséria, ktorej štvormiestny priestor obklopený len nízkou stenou pôsobí skôr ako paluba rybárskej loďky. Ak sa viac vykloníte, dosiahnete až na cestu. Prístrojové vybavenie je tradične škodovácke, čistý dizajn palubnej dosky však zostal jedinečný. Unikátnym prvkom je tu spínač a manometer kompresora udržujúceho stálu svetlú výšku zadnej nápravy.
Litrový motor zo Spartaka nie je žiadny dravec, s ľahkou karosériou nemá až tak veľa práce. Viac sme sa bili so štvorstupňovou prevodovkou s radením na podlahe. Nechýbala jej synchronizácia, presnosť kulisy však áno, takže sme uši majiteľa sprvu drásali povestným počítaním zubov. Jazdné vlastnosti pokrokového podvozka sú prekvapivo dobré aj vďaka špecifickému zadnému odpruženiu. Dosýta sme si užili početné obdivné pohľady a tešili sa z jazdy českým autom s nebom nad hlavou. Takže si pamätajte – Karosa nie je len autobus!
**TECHNICKÉ ÚDAJE**
Škoda 440 Karosa
Motor benzínový R4, 992 cm³
Výkon 30 kW (40 k) pri 4 200 ot./min.
Krútiaci moment 70 Nm pri 2 800 ot./min.
Pohon a podvozok: 4-st. manuálna prev., pohon zadných kolies,
vpredu poleliptické priečne listové perá, vzadu nezávislé vzduchovo-olejové vaky. Brzdy vpredu aj vzadu bubnové. Rozmer pneumatík 5,5-15.
Rozmery: 4 070 × 1 600 × 1 320 mm, rázvor 2 400 mm, prevádzková hmotnosť 825 kg.
Najvyššia rýchlosť 120 km/h
Spotreba 10,0 l/100 km
