Naozaj elektromobily horia častejšie ako bežné autá? A prečo sa hasia ťažšie? Pozrime sa na fakty.
Tragédia zo švajčiarskeho tunela Monte-Ceneri, pri ktorej zahynul vodič Tesly Reinold Röhr (†48), opäť núti klásť otázky o bezpečnosti a horľavosti elektromobilov.
Vydané Text: Erik Stríž
Reinold Röhr († 48) bol riaditeľom slovenskej firmy Europlac v Topoľčanoch (Zdroj: arr, hasiči kanton Tessin, cas.sk)
Sú elektromobily náchylnejšie na vznietenie?
Jeden z najpodstatnejších argumentov, ktoré majú vplyv na rozmájajúcu sa elektromobilitu, je fakt, že v automobiloch sa nič nespaľuje. To znamená, že automobil neprodukuje emisie a spaliny, ale teoreticky ani nevozí mimoriadne horľavý materiál. V praxi sú však elektromobily podobne nebezpečné ako automobily so spaľovacím pohonom, vo svetle nedávnych havárií, po ktorých sa vznietili, dokonca budia dojem, že sú „ešte horľavejšie.“ Keď sa po havárii vznieti bežný automobil, zvyčajne tomu nevenujeme zvýšenú pozornosť. Keď sa však dočítame o tom, že horel elektromobil a dokonca v plameňoch zahynul človek, prirodzene sa začneme obávať o to, či je koncept elektromobility bezpečný.Nemecký auto motor und sport vo svojom článku uvádza, že podľa ADAC a Dekra sú vznietenia automobilov po nehode skôr výnimočné. Častejšie sú príčinou požiaru prechádzajúce technické nedostatky automobilov a nie samotný princíp ich funkčnosti. Stále je však primálo údajov na to, aby sa vydalo konečné vyhlásenie o tom, či elektrické autá horia rýchlejšie alebo menej rýchlo ako ich spaľovacie verzie. Isté je však jedno: Hlavnou príčinou požiaru vozidiel áut so spaľovacím motorom je elektronika: napríklad roztrhané káble. Pre auto motor a šport sa Friedhelm Bechtel, šéf hasičskej stanice v Augsburgu, vyjadril nasledovne: „Zatiaľ sme zasahovali iba v jednom prípade horiaceho elektromobilu.“ Na hasenie elektromobilov podľa jeho slov funguje aj obyčajná voda, avšak niektoré zo súčastí pri horení uvoľňujú kyslík, čo je takmer nemožné uhasiť v krátkom čase. „Horiaca bunka permanentne ohrieva susedné bunky, až kým sa tie tiež nerozhoria,“ dodáva. Túto reťazovú reakciu možno zastaviť neustálym prívalom chladnej vody, preto je hasenie horiacich elektromobilov časovo náročnejšie ako u konvenčných áut. Ďalej uvádza, že veľmi ťažké býva hasenie horčíka, ten hasiči dostali pod kontrolu špeciálnym hasiacim práškom.
Elektromotory obsahujú aj horčíkové komponenty, ktoré sa hasia najťažšie. Používa sa na to špeciálna metóda. Volkswagen e-Golf (test 2018, foto: Erik Stríž/redakcia)
V žiadnych testoch sa zatiaľ elektromobil nerozhorel
ADAC už testoval niekoľko elektrických vozidiel pri nárazových skúškach: „Testujeme s rýchlosťou nárazu 64 km/h a doposiaľ sme nikdy neporušili batériu. Iba pri Mitsubishi i-MiEV prišlo k poškodeniu krytu akumulátora, ale nie samotnej batérie,“ uvádza ADAC pre nemecký auto motor a šport. Najväčší automobilový klub na svete k dnešku nemá žiadne dôkazy o tom, že elektrické automobily sú náchylnejšie k zapáleniu pri nehodách ako autá s nádržami na palivo a ani početné riadené crashtesty v EuroNCAP neukázali, že by sa elektromobily v akomkoľvek rozsahu vznietili. Friedhelm Bechtel z hasičského oddelenia ďalej hovorí: „Niektorí ľudia si aj pri autách s plynovými nádržami mysleli, že sa môžu rýchlo vznietiť. Preto boli tieto vozidlá zakázané v mnohých podzemných garážach. Dnes vieme, že ani plynové vozidlá nie sú náchylnejšie na vznietenie. Podobný vývoj by sa mohol udiať aj v súvislosti s elektrickými vozidlami.“Elektrické autá sú minimálne rovnako bezpečné ako tie na spaľovací pohon. Avšak o horiacich elektromobiloch čítame pomerne často. Volkswagen e-Golf (test 2018, foto: Erik Stríž/redakcia)
Záver? Nenechajme sa oklamať prvým dojmom
V súčasnej dobe neexistuje žiadny dôkaz, že autá na elektrický pohon majú vyššiu pravdepodobnosť horieť než vozidlá so spaľovacími motormi. Požiare v elektromobiloch však majú oveľa dlhší čas rozšírenia požiaru – ak by aj začali horieť, tak skrátka pomalšie, vďaka čomu majú pasažieri po nehode čas na útek. Je to možno výhoda, ale aj veľký problém: taký akumulátor môže v dôsledku pomaly narastajúceho vnútorného napätia po nehode začať horieť aj po 72 hodinách od incidentu. Preto musia byť havarované elektromobily uskladňované v exteriéri. Aby sa však takto dramaticky poškodil akumulátor, musela by byť nehoda doslova „na totálku“, pretože batérie sú pred nárazmi chránené už od výroby. **O horiacich elektromobiloch v médiách platí rovnaké pravidlo ako pri padajúcich lietadlách**. Médiá informujú o páde lietadla a mnohí sa tak domnievajú, že je lietanie stále nebezpečnejšie. V skutočnosti však o týchto prípadoch informujú preto, lebo sú tak výnimočné a ide o jeden prípad z tisícov či desiatok tisíc úplne bezpečných letov. Rovnakú analógiu môžeme použiť pri horiacich elektromobiloch: vieme o nich, pretože ide o výnimočný jav, avšak upútavanie pozornosti vyvoláva nesprávny dojem, že elektromobily horia často. Nenechajme sa teda okamať prvým dojmom, čísla sú vždy dôležitejšie. Každá nehoda je však vyšetrovaná a rovnako ako pri leteckej bezpečnosti, tak aj tá automobilová sa vyvíja práve vďaka tomu, že sa odhaľujú príčiny a automobilky sa im snažia predchádzať novými opatreniami.
Erik Stríž
Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.
Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk
Inzercia