V Bratislave môžete vidieť aj tieto historické skvosty, napríklad 100-ročný Mercedes Knight

Mal výkon 50 koní a spotrebu 17 až 23 litrov na sto kilometrov.
Vydané  Text: 

V bratislavskom nákupnom centre Central aktuálne prebieha (do 25.4.2018) výstava historických vozidiel značky Mercedes-Benz. Takmer na každom poschodí je vystavených hneď niekoľko áut, prevažne vo výbornom estetickom stave, nás ale zaujali predovšetkým tieto tri, ktoré by ste popri všetkých tých leštenkách nemali prehliadnuť.

Mercedes Knight 16/45 PS (1918)

Mercedes Knight 16/45 PS (1918)

Automobilka Mercedes vo svojej dobe patrila k vyvoleným firmám, ktoré získali v roku 1910 licenciu na výrobu motorov so systémom Knight. Jednalo sa o alternatívu k existujúcemu riešeniu, kde bol rozvod riešený posúvačmi. Prvý Knight motor sa rozbehol v roku 1904 a postupom času ho automobilky zdokonaľovali až na dvanásťvalec s objemom 6,5 litra.

Mercedes Knight 16/45 PS (1918)
Model, ktorý sa vystavuje v Bratislave, je z roku 1918, je vybavený 4-valcovým motorom s 8 ventilmi a zdvihovým objemom 4080 kubických centimetrov. Maximálny výkon motora je 37 kW (koní) pri 1750 ot./min. a najvyššia rýchlosť predstavovala 75 km/h. Spotreba benzínu je naozaj zaujímavá: 17 až 23 litrov /100 km. Automobil už nie je v ideálnom estetickom stave, jeho karoséria je výrazne skorodovaná, zrejme čaká na renováciu. Milým detailom je kľuka štartovania motora pod prednou maskou.

Benz 16/50 (1924) a Mercedes Knight 16/45 PS (1918)

Benz 16/50 (1924)

Keby ste boli v dvadsiatych rokoch súčasťou smotánky, zrejme by ste sa vozili na tomto automobile. Išlo o najluxusnejšiu limuzínu značky Benz, poslednú pred spojením značiek Mercedes a Benz v roku 1926.

Jedná sa o najväčší automobil značky Benz a zaujímavosťou je, že bol vyšší než širší. Maximálny výkon dosahoval 37 kW (50 koní) pri 2000 ot./min., mal až 80-litrovú nádrž, čo stačilo na asi 500 kilometrov jazdy. Tento konkrétny kus, ktorý je práve vystavený, na osobné potreby používal litovský prezident. Najvyššia rýchlosť limuzíny bola 90 km/h, spotreba 16 – 18 l/100km, motor mal 6 valcov a zdvihový objem 4160 cm3.

Prvé „auto“ na spaľovací pohon (Benz Patentwagen, 1886)

Prvé „auto“ na spaľovací pohon (Benz Patentwagen, 1886)

Nechybne kľúčovým automobilom Model T od značky Ford, ktorý bol vôbec prvým sériovo vyrábaným vozidlom na svete. Prvenstvo vo výrobe automobilu s konvenčným spaľovacím (v tomto prípade uvádzaným ako výbušným) motorom drží Karl Benz so svojím Patentwagenom.

Ako uvádza výrobca, Karl Benz vlastnil úspešnú továreň na dvojtaktné plynové motory, ale viac než obchodníkom bol vynálezcom. V odbobí, kedy neúspešne konkurentoval Bellovmu telefónu, si zamiloval jazdu na bicykli. Nám známy konstitras mu učaroval a vnukol myšlienku na auto bez koľajníc. Od začiatku mal jasnú predstavu, že auto musí byť ľahké, bezpečné a stabilné v zákrutách. Nič z toho v tej dobe nebolo reálne.

Prvé „auto“ na spaľovací pohon (Benz Patentwagen, 1886)


V dobe plynových motorov začal pracovať na motore, ktorý bol menší – na štvortaktnom, výbušnom, z prchavého benzínu. Vymyslel nové zapaľovanie, dvihol otáčky zo 150 na 450 za minútu, zrealizoval nakreslený diferenciál pre lepší prechod zákrutami a previedol do reality koncept zapínania a vypínania rýchlosti. To všetko trvalo neuskutočných 20 rokov.

Auto bolo patentované a testované až v roku 1886. Hneď prvá jazda skončila nehodou vo dvore. Benz sa však nenechal odradiť a vozidlo vylepšoval. Automobil síce nevyšiel žiadny kopec, ale stal sa obľúbeným a z Benza spravil podnikateľa. Jeho fabrika mala až 10-tisíc zamestnancov a Benz nasmeroval svetový vývoj automobilov súčasným smerom.

O pohon automobilu sa staral jednovalcový štvortaktný benzínový motor s objemom 0,954 litra. Obsahoval napríklad aj kľukový hriadeľ s protizávažím, elektrické zapaľovanie či vodné chladenie. Výkon dosahoval 0,67 konskej sily (0,5 kW) pri 250 ot./min. Podľa technickej univerzity v Stuttgarte však mohol dosahovať 0,9 konskej sily pri 400 ot./min. Hmotnosť motora bola asi 100 kg, avšak v tej dobe bol považovaný za veľmi ľahký. Motor stabilizoval veľký horizontálny zotrvačník. Patentwagen nemal žiadne prevodové stupne a ani spiatočku, namiesto spojky tu pracoval medzi motorom a hriadeľom plochý pás.

Prvé „auto“ na spaľovací pohon (Benz Patentwagen, 1886)
Na 100 kilometrov jazdy vozidlo spotrebovalo asi 10 litrov paliva, išlo o ľahký benzín ligroin, v tej dobe predávaný v lekárňach ako čistič na škvrny.

Odparovací karburátor na prípavu zmesi obsahoval 1,5 litra paliva a bol riadený posúvačom na reguláciu výkonu a otáčok motora. Tento posúvač bol za sedadlom vodiča. Veľa času a úsilia Benz venoval vývoji zapaľovania, kým našiel riešenie, ktoré zodpovedalo nízkemu výkonu vtedajších batérií. Na zvýšenie napätia použil indukčnú cievku, pričom zapaľovaciu sviečku vyvinul Benz sám. Až neskôr sa ukázalo, že ním objavené princípy boli potom vo veľkej miere využívané v 30. rokoch 20. storočia.



Podotýkame, že návšteva nákupného centra je bezplatná, rovnako tak možnosť prehliadnuť si historické automobily.




Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.

Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk




Inzercia

Inzercia