Prečo sú pásy v aute 3-bodové? A prečo stále používame tento 60 rokov starý vynález?
Mercedes-Benz si síce drží prvenstvo v použití airbagov, iná dôležitá súčasť bezpečnostnej výbavy áut však bola súčasťou áut inej značky. Švédske Volvo ako prvé použilo trojbodový bezpečnostný pás.
Vydané Text: Redakcia
Trojbodový bezpečnostný pás si nechal pred 60 rokmi patentovať istý Nils Bohlin (1920-2002), švédsky vynálezca a človek, ktorý výrobcovi lietadiel Saab umožnil vznik núdzového vystreľovacieho sedadla. V roku 1958 sa stal súčasťou tímu, ktorý v automobilke Volvo zodpovedal za bezpečnosť a z leteckého priemyslu priniesol inováciu v podobe trojbodového bezpečnostného pásu. Ten si nechal patentovať a patent je dodnes vedený pod registračným číslom 3,043,625.
Dnes je tento prvok bezpečnosti súčasťou každého moderného automobilu a asi nikomu, kto má v hlave aspoň trocha rozumu, ani nenapadne, že by si ho počas nezapínal. Vplyv bezpečnostného pása na bezpečnosť posádky je nespochybniteľný a priam obrovský. To, či je pasažier auta počas nehody pripútaný alebo nie, robí rozdiel medzi prežitím a smrťou. Doslova.
Dôvod, prečo je bezpečnostný pás 3-bodový a nielen 2-bodový, je celkom jednoduchý. Tri záchytné body umožňujú, aby bolo celé torzo človeka v prípade prudkého zastavenia vozidla zachytené bez toho, aby došlo k zraneniam. Keby boli bezpečnostné pásy iba dvojbodové, pri náraze auta by sa človek prehol v bedrách, pretože práve ten by pás zachytil. Človek by však hlavou a ramenami narazil do volantu a palubovky, čo by mohlo mať devastačné dôsledky.
Keď sedíte v dopravnom lietadle alebo v autobuse, nájdete v nich takýto 2-bodový bezpečnostný pás. Jeho použite v osobnom aute je však vyslovene nevhodné.
Niektoré športové autá sú vybavené aj 5-bodovými bezpečnostnými pásmi, v praxi sa však aj tie bežné 3-bodové ukazujú ako spoľahlivé.
Automatický podávač bezpečnostného pásu vám doslova podá pás tak, aby ste sa poň nemuseli otáčať.
Vynálezca trojbodového bezpečnostného pásu, Nils Bohlin, má na konte niekoľko významných ocenení za svoj prínos pre bezpečnosť automobilovej dopravy.
V roku 1974 získal ocenenie The Ralph Isbrandt Automotive Safety Engineering Award, v roku 1989 sa zaradil do Siene slávy pre bezpečnosť a zdravie, v roku 1995 získal zlatú medailu od Royal Swedish Academy of Engineering Sciences a v roku 1999 bol zapísaný do Siene slávy automobilového priemyslu. Ak očakávate, že sa história zachovala paradoxne a vynálezcovi dopriala smrť v dôsledku jeho vlasntého vynálezu, musíme vás sklamať – Bohlin zomrel v septembri 2002 vo veku 82 rokov na zlyhanie srdca.
Inzercia