Aj keď sú automatické prevodovky momentálne na vzostupe, väčšina motoristov ešte stále preferuje možnosť manuálneho radenia. Jedným z dôvodov môže byť aj jednoduchšie technické prevedenie a vyššia spoľahlivosť. To však neznamená, že manuál nevyžaduje starostlivosť a špeciálne zaobchádzanie. Mnohí si ešte z autoškoly ponechali nesprávne návyky, ktoré celý mechanizmus nadmerne namáhajú, čím výrazne znižujú životnosť jednotlivých komponentov.
**1. Ruka položená na radiacej páke.**
Problémom v tomto prípade nie je ani tak tlak, ktorý je vyvíjaný na radiacu páku, ale možné pohyby dopredu a dozadu. Posúvať radiacou pákou môžete nevedomky počas brzdenia alebo prechádzania cez nerovnosti. V takom prípade dochádza ku kontaktu radiacej vidlice a rotujúcej radiacej objímky, čo môže poškodiť (zodrať) povrch vidlice.
**2. Noha na spojke**
Počas jazdy si niektorí vodiči zvyknú opierať chodidlo o spojkový pedál. V moderných autách však môže aj jemný tlak poškodzovať spojkovú lamelu. Vo všeobecnosti je lamela najviac namáhaným komponentom spojky, no pri správnom používaní by mala vydržať minimálne 100 000 kilometrov. Za predčasné problémy si tak väčšinou môže samotný vodič.
**3. Zošliapnutá spojka na semafore**
Pri státí na červenej by ste mali čo najskôr vyradiť rýchlosť a pustiť spojku. Nedočkavci si však zvyknú predradiť a držia nohu na spojke až pokiaľ sa nerozsvieti vysnívaná zelená. Neuvedomujú si však, že zbytočne namáhajú vypínacie ložisko spojky, ktoré má na starosti dočasné odpájanie motora. Časom sa môžu prejaviť nepríjemné zvuky a následná oprava vás môže vyjsť aj na niekoľko desiatok eur.
**4. Rozbiehanie sa v kopci**
Tento úkon je nočnou morou všetkých študentov v autoškole a rozbiehanie sa do kopca si vyžaduje dávku tréningu. Niektorí sa časom naučili rozbiehať aj bez ručnej brzdy a využívajú len vyššie otáčky a prácu so spojkou. Tento spôsob však zaťažuje spojkovú lamelu, ktorá si navyše musí poradiť aj so stúpaním. Oveľa šetrnejšie je rozbiehanie sa pomocou ručnej brzdy, ktorá udrží auto v kopci. Tú je potrebné uvoľniť čo najskôr po tom, ako začne zaberať spojka. V moderných autách funguje na podobnom princípe aj funkcia Hill Holder, ktorá sa o zabrzdenie a odbrzdenie auta v kopci postará za vás.
**5. Zrýchlenie pri nízkych otáčkach**
V prípade plného zošliapnutia akcelerátora pri nízkych otáčkach si môžete poškodiť dvojhmotný zotrvačník, ktorého výmena je najmä finančne veľmi náročná. Daný komponent trpí aj pri bežnom podtáčaní motora, preto je lepšie využívať vyššie pásmo otáčok. Zrýchľovanie z nízkych otáčok je navyše o niečo pomalšie, keďže najvyšší výkon a krútiaci moment motora je zvyčajne dostupný nad 2 000 ot./min (pri benzínových motoroch ešte vyššie).
Odporúčame: [Päť zlozvykov, ktoré ničia automatickú prevodovku](https://www.autoviny.sk/novinky/16729/pat-zlozvykov-ktore-nicia-automaticku-prevodovku)
Automobilový priemysel čelí najťažšej skúške od samotného vzniku. Vysporiadať sa musí nielen s novými technológiami, reguláciou či elektrickou revolúciou, ale aj s čoraz častejším prehodnocovaním významu a dôležitosti automobilov v našich životoch. Ako to celé nakoniec dopadne, zatiaľ nie je známe. Transformácia sa však ešte len začína a budem veľmi rád, keď sa na túto cestu vyberiete spolu so mnou. Držte si klobúky!
