Mikroautá dnes nie sú populárne a na cestách sú kuriozitou, ktorá púta pozornosť. Nie je však pravdou, že by sa nevyrábali, iba dopyt po nich je nie vysoký. Najväčší rozmach tento typ automobilov, respektíve motocyklov s uzatvoreným kokpitom, zažíval v období po druhej svetovej vojne až do konca 80. rokov 20. storočia.
Jedným z nich bol aj tento puristický a takmer komický Ligier. Model JS4 (označovaný aj JS8) stanovil základy pre jeho ďalšiu generáciu JS6. Tieto autá sa v priebehu rokov zmenili iba pramálo.
Ligier JS4 bol prvýkrát predstavený 25. júla 1980 pre výrobcu to bol nielen vstup do novej dekády, ale aj určitým pádom až takmer na dno. Značka Ligier totiž predtým vyrábala športové automobily a dokonca monopost JS43, ktorý vyhral preteky Monaco Grand Prix v roku 1996, Veľkú cenu Švajčiarska 1977 a ďalších sedem pretekov.
Mikroauto JS4 nevyžadovalo vodičské oprávnenie, vraj bolo pomerne populárne medzi seniormi a mladými ľuďmi. Ligier kupoval kabíny od Renaultu, ktoré sa používali v traktoroch. Tieto kovové monokoky boli typické svojou jednoduchosťou, tenkým rámom a pomerne rozmernými presklenými stenami.
Ligier JS6 (1984) s naftovým motorom
Ligier svojmu mikroautu doprial vzadu uložený motor jednovalcový s výkonom troch konských síl, pohon zadných kolies, štvoricu bubnových bŕzd a nezávislé zavesenie kolies. Prevodovka bola CVT, zjednodušene povedané automatická. Malý motor umožňoval, aby mikroauto šoférovali aj deti od 15 rokov a ľudia, ktorí nemali vodičské oprávnenie na auto. Tento model sa často uvádza aj ako JS8, pretože v roku 1982 výrobca spustil predaj tejto vylepšenej verzie vozidla s väčším objemom motora – 125 kubických centimetrov.
Rok po uvedení na trh sa v ponuke predajcov objavili aj verzie Luxe a Grand Luxe, ktoré v porovnaní so Standard prinášali lepšiu výbavu, stále však prakticky nulovú bezpečnosť. V roku 1984 sa JS4 zmenilo na JS6, do ponuky sa dostal aj ešte menší motor s objemom úsmevných 49 kubických centimetrov, ale aj naftový Ducati-VM so zdvihovým objemom 327 cm3. Neskôr výrobca začlenil do svojho portfólia aj predĺžený variant s názvom 330 U, ktorý sa však ešte stále považoval za mikroauto.
Mikroautá Ligier s benzínovými a naftovými motormi sa vyrábali v 80. rokoch 20. storočia a ani zďaleka nepatril k technologickým lídrom. Mali však malé rozmery, nízke ceny, lacnú prevádzku a vzhľadom na veľkosť boli pomerne praktické. Na internete dnes nachádzame pomerne veľa videí, na ktorých tieto vozidlá stále jazdia. Motor znie ako vybuchujúce petardy v plechovke a jazda vyvoláva úsmev na tvári.
Moderné vozidlá od značky Ligier sú už iná káva. Stále sú to mikroautá, na riadenie ktorých je potrebný iba vodičské oprávnenie skupiny A, teda mopedy, skútre, malé motorky s objemom motora do 125 kubických centimetrov, majú však plnohodnotný interiér a estetický zovňajšok. Vyzerajú skoro ako smarty, ibaže so slabšími motormi a supernízkou spotrebou paliva okolo troch litrov na 100 kilometrov.
Ligier Microcar M:GO (súčasnosť)
Sú však tak drahé, že ich kúpu zvažuje iba málokto. V ponuke slovenského Ligieru sa vyskytujú skladové vozidlá s motormi veľkými cez 500 cm3, ktorých cena sa pohybuje od 8 699 až do 17 099 eur. Za to si kúpite novú Škodu Octavia kombi.
AUTOVINY.SK » Aktuality » Mikroautá Ligier JS: Kabína z traktora a jazda aj bez vodičáku
