5 kíl benzínu, poprosím (História tankovania)

Benzín skladovaný v sklených demižónoch sa kupoval aj v lekárňach.
Vydané  Text: 
Ilustračná fotografia (foto: Benzina v proměnách času)

Tak rýchlo si zvykáme na pohodlie a sortiment súčasných čerpacích staníc, že sme už zabudli na to, že pred pár desiatkami rokov nebolo tankovanie benzínu a nafty také jednoduché. Zmapovali sme históriu tankovania v minulom storočí.



Článok je prevzatý z magazínu Auto Motor a Šport; foto: Benzina

Keď sa začiatkom minulého storočia rozhodol továrnik niekam ísť a ukázať ostatným najnovší technologický výdobytok doby – automobil – musel najskôr navštíviť lekáreň a požiadať o niekoľko kilogramov benzínu. Lekárnik vybehol s kanvicou na ulicu a vozidlo natankoval. S dramatickým nárastom automobilizmu začiatkom 20. rokov prišlo na rad aj riešenie zásadného problému, ako pohodlne natankovať.

Zdroj: Benzina v proměnách času


O pokrok v tejto oblasti sa nepostaral štát ani iná inštitúcia, ale paradoxne Český klub motocyklistov, ktorý založili v Česku v roku 1904. Na svojom prvom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo v Žofíne, vyzvali členov klubu, aby vytypovali vhodné miesta na doplňovanie paliva. Ešte v tom roku vzniklo sedemnásť rôznych miest v hoteloch, lekárňach a u obchodníkov kúpiť benzín skladovaný v sklenených demižónoch, ktoré dodávala kolínska rafinéria.

Nepraktické demižóny boli čoskoro nahradené veľkými sudmi s ručnou pumpou, teda také, aké poznáme napríklad z pretekov. Na druhej strane rozvoj motorizmu bol obrovský a tankovanie bolo potrebné zefektívniť . V roku 1906 sa uskutočnilo prvé sčítanie automobilov na českom území. Úrady zaevidovali 73 automobilov a 228 motocyklov. Tento počet sa však rokmi dramaticky zvyšoval. Nasledujúci rok požiadal poštový úrad o prepravovanie zásielok nákladnými autami a k motorizácii svojich podnikov čoskoro pristúpili aj ďalší továrnici a živnostníci. Ľudia začali čím ďalej tým viac vnímať auto nielen ako pomocníka na podnikanie, ale aj ako praktický dopravný prostriedok.

Zdroj: Benzina v proměnách času


Vzhľadom na to, že neexistovali prísne podmienky na skladovanie, distribúciu a predaj ropných produktov ako dnes, drobných predajcov benzínu bolo za prvej republiky množstvo a rovnako boli rozmanité aj čerpacie zariadenia, ktoré sa používali. Od sudov sa prešlo k stĺpovým stojanom na ručný a neskôr elektrický pohon. Množstvo paliva ukazovali najskôr dve sklenené odmerky a neskôr ručička na ciferníku. Výrobcov takýchto stojanov bolo viac ako dosť (Martin a Hüneke, Baumgartl a Wurm, Technospol Praha, Hejduk a Faix…).

Absolútne prvú verejnú čerpaciu stanicu v Československu postavili bratia Zikmundovci na pražskom Námestí republiky v roku 1923 a do šiestich rokov už firma BZ prevádzkovala na území Československa viac ako 300 staníc. Bratia boli rodení obchodníci, a tak na trh uviedli aj oleje a mazivá s označením Mogul. Ich prístup by sa páčil aj dnešným marketingovým riaditeľom – svoj sortiment rozšírili o autokozmetiku, rozdávali reklamné predmety a vyhlasovali zákaznícke súťaže o najlepšiu tematickú fotografiu a víťazi dostávali poukážky na palivo.

Zdroj: Benzina v proměnách času


V 30. rokoch sa začali stavať čerpacie stanice so zastrešením a s niekoľkými príjazdovými cestami k väčšiemu počtu stojanov. Okupácia počas druhej svetovej vojny značne pribrzdila automobilový priemysel a od roku 1941 bolo palivo na prídel, po vojne sa predaj obnovil, no v roku 1948 prešli všetky československé rafinérie a veľké siete čerpacích staníc (kralupská rafinéria, Apollo, Fantovy závody, Vacuum Oil Company a BZ) pod nútenú správu štátu a v roku 1958 ich združili pod spoločnú Benzinu. Vybudovanie lepšej distribučnej siete sa tak v 50. rokoch zabrzdilo, ešte v sedemdesiatych rokoch polovica čerpadlárov nemala ani plechovú búdu, nieto ešte vyhrievaný kiosk alebo toaletu. Ku koncu 80. rokov začala Benzina zavádzať samoobslužné stojany a pokladník už nemusel chodiť vodičov inkasovať. Ak sa pozrieme na to, ako dnes vyzerajú „pumpy“ a čo všetko ponúkajú, je to skutočne obrovský pokrok…



Fotografie použité v článku: Knihu BENZINA V PROMĚNÁCH ČASU od Václava Loulu si môžete zadarmo stiahnuť priamo na stránkach Benziny.






Okolo áut a motoriek sa pohybujem odmalička, aj keď sme nikdy v rodine nemali Škodu 105/120. Za jeden z najväčších výkonov považujem generálku Žiguláka, ktorou sme s kamarátmi zložili praktickú maturitu na dopravnej priemyslovke. Na autách ma zaujímajú technické riešenia a inovácie, preto mi je ľúto, že v ostatnej dobe sa dozvedáme viac o konektivite a o mobilnom internete v autách než o novinkách v motoroch, nápravách a prevodovkách. Podľa mňa by auto malo mať charakter a aspoň trochu komunikovať s vodičom. Na autonómne jazdenie sa zatiaľ pozerám skepticky, aj keď časom môže byť riešením najmä v mestách. Baví ma cestovanie, komunikácia s ľuďmi a rozširovanie obzorov.



Inzercia

Inzercia