Spoveď majiteľa Alfa Romeo 159: Štokholmský syndróm ako z učebnice

Tento pojem označuje také správanie ľudí, ktorí sa stali obeťami únosu alebo ozbrojeného prepadnutia a aj napriek tomu sa na tyranov citovo naviazali.
Vydané  Text: 

Alfa Romeo 159 je bezpochyby jedno z najkrajších áut, aké kedy vzišli z výrobných tovární v Európe. Ceny jazdených kusov tohoto emotívneho vozidla sú dnes závratne nízke, bez problémov konkurujú starým Octaviam. Samozrejme, nie je to bezdôvodné, prevádzka Álf skrátka stojí viac, než len tankovanie a výmeny oleja.

Sám **som majiteľom Alfa Romeo 159 Sportwagon** s naftovým motorom 1.9 JTDM s výkonom 110 kW. Je to poctivý 6-stupňový manuál a úroveň výbavy nie je svetoborná. Kupoval som ju ako svoje vôbec prvé auto s vedomím, že nižšia nadobúdacia cena odráža budúce náklady do servisu. Pri obhliadke však bola Alfa v naozaj dobrom stave, motor bežal plynulo a bezproblémovo, karoséria nemala vady, jazda bola síce tvrdšia, ale kultivovaná a s ohľadom na vek komfortná. Po kúpe som počítal s tým, že dám do servisu ešte nejakých 1500 eur. Realita bola taká, že som v priebehu roka do Alfy vložil 1800 eur, čo však vôbec nie je tragické. Keďže som auto kupoval v hotovosti (**to bol ešte svet kešu**), celkové náklady na prevádzku vrátane paliva a oleja nepresiahli ani to, čo iní nalievajú do lízovania. V porovnaní s nimi som si však okrem krásneho silného auta zadovážil aj kôpku starostí. Keď som v Bratislave na odporúčanie komunity našiel schopného mechanika, povedal mi, že talianske autá spravia z každého laika automechanika. Aj by to bolo vtipné, keby to nebola pravda. Za ten čas, čo jazdím a starám sa o 159, som odhalil jemné finesy autoúdržbárskej praxe. Viem asi všetko o dvojhmotových zotrvačníkoch, o pískajúcom turbe, klepajúcich ramenách, brzdách, expertoch odoberajúch z vlastných áut katalyzátory, len aby nemuseli meniť filtre za pár eur, o vírivých klapkách a hromade ďalších vecí, ktorým som dovtedy nevenoval pozornosť. 159 má niekoľko **veľmi špecifických vlastností**. Napríklad je stavaná na teplé počasie. V zime štartuje problematickejšie a má extrémne tuhé radenie a riadenie. Vôbec, radenie, pedále, volant, podvozok, to všetko je oveľa tvrdšie, ako by ste možno očakávali. S týmto autom si pri parkovaní vytrénujete trapézy, bicepsy aj lýtka – a že to parkovanie potrvá, to je ďalšia z vlastností stopäťdesiatdeviatky. Jej kolesá sa nevedia vytočiť tak, ako to vedia moderné hatchbacky a má mimoriadne dlhú prednú kapotu, ktorá to parkovanie ešte viac skomplikuje. Na to treba cvik.


Alfisti sú komunita

O fanatických alfistoch a ľuďoch, ktorí ničia vlastné autá, by som mohol napísať samostatnú knihu. Keby som o nich vedel skôr, pri obhliadke auta by som dôsledne prešiel jeho podvozok, či sa tam fyzicky nachádza katalyzátor. Alfisti tieto súčiastky jednoducho dávajú preč s tvrdením, že ich tam montovali ekológovia a uškodili tým značke. To, že sa za ich Alfami tiahne päťmetrový čierny dym, im už nevadí. Katalyzátor, EGR, DPF, to sú veci, ktoré som jednoducho musel kúpiť a namontovať, aby som prešiel cez technickú a emisnú kontrolu. Aj tak som ju dal s odretými ušami. Iný pohľad mám na ostatných menej fanatických alfistov. **Oceňujem, že fungujú ako komunita a doprajú si**. Na rozdiel od fanúšikov nemeckých áut si vedia aj poradiť a neponižujú človeka, ktorý ešte nemá dostatok skúseností. Je to **skoro taká veľká rodina**, pričom majitelia vozidiel Alfa Romeo (a modelov 159 obzvlášť) sa zdravia na cestách. No nie je to krásne? Je to pozdrav, ale manželke často z vtipu pripomínam, že je to skôr také kondolovanie: „Aj ty máš Alfa Romeo, úprimnú sústrasť.“ Osobne nesmierne oceňujem môjho „dvorného automechanika“ Vlada z Tomášikovej v Bratislave, ktorý je mimoriadne schopný a potichu prihliada na to, že nie som práve bonitný klient; cením si tiež internetovú komunitu na fóre Alfisti.cz, ktorá naozaj dokáže poradiť a povzbudiť. To sú veci, ktorá vás naučí Alfa Romeo – ceniť si ľudí, s ktorými vás spája vášeň k autám.


Spoľahlivosť? Nerieš, radšej sa pozri na ten dizajn a charakter!

**Alfa Romeo 159 nie je spoľahlivé auto**, to musím napísať takto otvorene a celkom úprimne. Alebo takto: ak ju kupuješ po zodpovednom majiteľovi, ktorý sa o auto staral a doprial mu solídnu údržbu, môžeš byť so 159 spokojný. Ale keď chytíš takú, ktorú jazdil rozmaznaný synáčik neschopný ani výmeny oleja, priprav sa na to, že do servisu budeš chodiť častejšie. A to aj napriek tomu, že pri obhliadke na tom parkovisku Alfa vyzerala a znela naozaj dobre. Dobrou správou je, že ak si nájdete schopného mechanika, **opravy nevýjdu na veľa peňazí**. Veď ja som za 1800 eur na aute spravil toľko vecí, za ktoré by som pri Nissane alebo Nemcovi zaplatil aj trikrát toľko. Nevýhodou však je, že súčiastky pre Fiaty, Lancie a Alfa Romeo nie sú typické práve najdlhšou životnosťou. Viac ako kdekoľvek inde platí, že ak chcete super kvalitu, musíte si za ňu priplatiť. Odmenou za trápenia a nečakané výdavky vám bude **pozitívna pozornosť okolia**. Neexistuje normálny človek, ktorému sa 159 nepáči – ak taký je, musí byť slepý alebo prehnane hrdý na svoju vytuningovanú Fabiu (berte to s nadhľadom, je to vtip). **Alfa 159 jednoducho nestarne, je nadčasová** a je to jedno z mála áut, ktoré vyzerá výborne aj ako sedan, aj ako kombi. A vyzerá moderne a aktuálne aj dnes, 13 rokov po tom, čo vzišli z výroby jej prvé kusy.


Štokholmský syndróm ako z učebnice

To, čo robí Alfa Romeo 159 so svojimi majiteľmi, môžem pokojne označiť za štokholmský syndróm. Tento pojem označuje také správanie ľudí, ktorí sa stali obeťami únosu alebo ozbrojeného prepadnutia a aj napriek tomu sa citovo naviazali na páchateľov. Alfa robí presne to isté: zaviaže si vás tým, že s ňou máte hromady trápenia, vrážate do nej energiu, čas a peniaze, až kým si poviete, že vám to všetko za ten jej krásny **dizajn** a **charakter** stojí. Skrátka sa do toho auta zamilujete, aj keď vás už x-krát nechalo v hanbe, trapase a v problémoch. Skrátka, Alfa Romeo 159 som chcel už tisíckrát predať, ale tisíc a jedenkrát som sa do nej opäť zaľúbil. Keď vám aj neznámi ľudia hovoria, že máte krásne auto a keď počujete, ako nejaký chlapec hovorí svojmu otcovi, že takéto auto bude mať, keď bude veľký, to vie naozaj povzbudiť. Na záver musím napísať jednu **dôležitú vec**. Mojou prácou je nielen písať o autách, ale aj ich testovať. Mám odjazdené aj tie najlepšie autá sveta, či už hovoríme o luxusných alebo športových modeloch. Je jedno, či som mal týždeň Mercedes, BMW alebo sa práve vrátil z jazdy na Levante, do mojej Alfa Romeo 159 si vždy sadnem rád a aj keď má už svoje roky, stále má výkon, silu, dynamiku, tuhé riadenie a radenie, je to skrátka emotívna vášnivá Talianka – žiadna sterilná krabica. To je ten charakter, ktorý vedia vyrobiť iba v Taliansku a ktorý si 159 perfektne osvojila.




Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.

Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk




Inzercia

Inzercia