SERVIS
Technika, ktorou si motoristi zvyšovali výkon áut doma, je po roku 1992 takmer zabudnutá
Karburátor nad zlato: negatívnym aspektom však bola zvýšená spotreba.
Vydané Text: Redakcia (n)
V dnešnej dobe o nich už nepočujeme veľa, ani od špecializovaných mechanikov.
V roku 1992 boli karburátory nahradené vstrekovaním paliva a dnes ich používa len máloktoré z áut, ktoré sú v prevádzke.
Napriek tomu si karburátory zaslúžia pozornosť.
Počas posledných pár dekád prešiel automobilový priemysel radikálnym vývojom.
Karburátor mal za úlohu miešanie paliva so vzduchom, pričom veľmi jednoduchým spôsobom dokázal navýšiť výkon daného vozidla.
Negatívnym aspektom bola zvýšená spotreba, keďže motor mohol byť naladený na optimálne fungovanie len v obmedzenom spektre otáčok.
Princíp karburátora bol celkom jednoduchý
Vzduch sa do motora nasáva pod tlakom počas sacej fázy pohybu piestu, kedy sú otvorené sacie ventily.
Medzi palivovým filtrom a vstupom zmesi je umiestnený karburátor, obsahujúci tzv. difúzor, ktorý nie je rovnakým prvkom ako dnešné zariadenia na zadnej časti áut, ale je to nerovnomerný obojstranný lievik.
Vďaka Bernoulliho javu v ňom dochádza k zrýchleniu prúdenia vzduchu a vytvoreniu podtlaku.
V danom okamihu a na rovnakom mieste sa cez trysku prisáva palivo z plavákovej komory, kde sa triešti na malé kvapôčky.
Vzniká tak zmes pripravená na zapálenie, ktorá je nasledovaná ďalšou „dávkou“.
Keď je hladina paliva v plavákovej komore znížená, prívod je pootvorený a palivo sa dopĺňa.
Klesajúci alebo už stúpajúci plavák dá pokyn ihlovému ventilu, ktorý všetko uzavrie.
Karburátor je tak pripravený na ďalšie cykly.
Karburátor – evolučný prelom v histórii pohonu áut do roku 1992. Zdroj: progressive.com
Vznik a vývoj zariadenia
Prvé zariadenia podobné karburátoru sa pritom objavili už v 17. storočí pri plynových strojoch, na ďalší posun však bolo treba počkať až do roku 1824.
Vtedy Samuel Morey náhodou odhalil, že zmes výparov terpentínu so vzduchom je horľavá.
O dva roky neskôr skonštruoval dvojvalcový motor s karburačnou jednotkou na prípravu zmesi.
Spomínate si na sytič? Na čo slúžil a prečo dnes v autách nie je?
Kto rád spomína na kilometre prejazdené na Škode Favorit, Škode 120 alebo dokonca na Trabante, ten si nepochybne spomenie aj na sytič. Táto otravná, ale pritom absolútne nevyhnutná súčiastka je dnes prekonaná a mladšie ročníky o nej možno nikdy nepočuli.
Vynález si patentoval, ale nakoniec sa uplatnil trochu iný princíp vyvinutý Karlom Maybachom.
Ten sa v roku 1896 spojil s Gottliebom Daimlerom a spoločne dodali karburátoru už spomínanú plavákovú komoru, aj ihlovú trysku.
Avšak britský vynálezca Edward Butler vstúpil do hry o štyri roky neskôr a doplnil Maybachov vynález o Venturiho trubicu.
Giovanni Battista Venturi, taliansky fyzik z 18. storočia, vychádzal z Bernoulliho javu a skonštruoval lievik, kde v najužšom mieste dochádza k zmene tlaku a tým pádom k navýšeniu rýchlosti kvapalín aj plynov.
Osadením tejto trubice bol karburátor kompletný.
Motoristi si pomerne jednoduchým mechanickým upravením karburátora mohli upraviť výkon motora, avšak s nepriaznivým vedľajším efektom v podobe zvýšenia spotreby automobilu. Moderné automobily už karburátor neobsahujú, a tak sa zmenili aj postupy, ako zvýšiť výkon motora v automobile – spravidla potrebujete počítač.
Éra karburátorov pokračovala až do roku 1992, kedy Európska únia nariadila automobilkám používanie vstrekovania paliva.
Zaujímavosťou je, že medzi posledné autá predávané s karburátorom patrila Škoda Favorit.
Škoda Favorit vo verziách SPORT LINE, MARATHON a BLACK LINE.
Favorit mal autopilota už v 80. rokoch, testoval jeho prototypy pred spustením predaja
Favorit je ospevovaný aj nenávidený. Naše cesty si bez neho ani nevieme predstaviť, hoci v mestách ho nachádzame už iba sporadicky.
