Môže moje auto tankovať HVO?
Lepšia nová nafta? Vysvetľujeme všetko o novej ekologickej nafte HVO 100
Na čerpacie stanice v Európe sa pomaly dostáva syntetická ekologická nafta HVO v čistej forme. Ako vzniká a nakoľko je vlastne udržateľná? A aké sú jej silné a slabé stránky?
Vydané Text: Martin Šebesta
Elektromobilita je pekná a dobrá – ale ak chcú politici a biznis brať ochranu klímy naozaj vážne, musia využiť všetky možnosti. A medzi ne patria aj preklenovacie technológie na dekarbonizáciu vozového parku spaľovacích motorov, ktorý zahŕňa desiatky miliónov naftových vozidiel vrátane lokomotív.
Takýmto riešením by mohla byť nová motorová nafta HVO. Skratka znamená Hydrotreated Vegetable Oil, čiže po slovensky hydrogenovaný rastlinný olej. Ide predovšetkým o odpadový olej, takzvaný použitý kuchynský olej (UCO). Nechýbajú ani zvyšky živočíšnych tukov a často čistý rastlinný olej. Pomery sa líšia v závislosti od typu rafinérie – môže to byť moderný závod na výrobu rastlinných olejov, alebo rafinéria minerálnych olejov. V každom prípade nemecké Federálne ministerstvo dopravy tvrdí, že palivo HVO ponúka potenciál zníženia CO2 o približne 90 percent vrátane výroby a dopravy. Emisie plynu CO2, ktorý sa uvoľňuje vo výfukových plynoch, absorbujú rastliny zo vzduchu počas ich rastu prostredníctvom fotosyntézy.
HVO predstavuje bionaftu druhej generácie. Má málo spoločného s predchádzajúcim palivom, ktoré sa roku 2012 už nepredáva v čistej forme, ale len ako prímes (teraz 10 percent). Bionafta prvej generácie obsahovala najmä čistý repkový olej a metanol, čo viedlo k diskusii o tom, či pestovať plodiny len preto, aby skončili v nádrži. A ekologické palivá budúcnosti vznikajú úplne inou cestou: ekologická nafta bude pozostávať zo zeleného vodíka a CO2.
O čosi vyššia spotreba
V prípade HVO ide o syntetické palivo, ktoré v mnohých kritériách, okrem spotreby, prekonáva dnešnú fosílnu naftu. Dôvodom je jeho o niečo nižšia objemová hustota energie – na vine je aj to, že nespĺňa štandardnú dieselovú normu DIN EN 590. To je dôvod, prečo HVO v Nemecku za ostatných dvanásť rokov mohlo predstavovať len maximálne 26-percentnú prímes do fosílnej nafty, čím sa udržalo nízke množstvo – v roku 2022 sa predalo len 600 000 ton. Koncom mája 2024 však dostalo palivo HVO 100 zelenú. To stavia Nemecko na úroveň škandinávskych krajín, Talianska, Rakúska a Holandska. Slovensko sa ešte stále borí s legislatívnymi obmedzeniami, ktoré brzdia jeho plné využitie.
Len 170 čerpacích staníc
Palivo HVO 100 v súčasnosti v Nemecku nájdete na približne 170 čerpacích staniciach, na Slovensku máme zatiaľ takúto iba jednu. Ekologická nafta stojí približne o 10 až 15 centov viac ako fosílne palivo.
Veľkí hráči Aral a Shell vstupujú do tohto biznisu len váhavo a spočiatku ponúkajú čisté palivo HVO ako naftu pre nákladné autá len na niektorých staniciach. Fínska palivová skupina Neste, Eni (Taliansko), Repsol (Španielsko) a Total (Francúzsko) vybudovali väčšie výrobné kapacity. Napriek tomu sa Neste v strednodobom horizonte zameriava aj na sektor ťažkých úžitkových vozidiel.
A čo na to Slovnaft? Ako nám povedal jeho hovorca Anton Molnár: „V rámci stratégie Skupiny MOL 2030+ Shape Tomorrow je našou ambíciou, popri znižovaní uhlíkovej stopy nášho produktového portfólia, integrovať technológie obehového hospodárstva s cieľom zvýšiť podiel biologických a odpadových tokov v rafinérii a tým aj diverzifikovať portfólio v podobe alternatívnych palív, akým je aj HVO, či SAF (Sustainable Aviation Fuel, čiže udržateľné letecké palivo). V tomto kontexte robíme kroky, aby sme boli postupne na danú výrobu kvalitatívne, či procesne pripravení. Pri vývoji udržateľného leteckého paliva sme nadviazali spoluprácu aj s Leteckou fakultou Technickej univerzity v Košiciach, ktorá nám s vývojom pomôže.
V roku 2021 spustil MOL výrobu biopalív v rafinérii Duna v Maďarsku, pričom ako biosurovinu využíva rastlinné oleje, použité kuchynské oleje a živočíšne tuky, ktoré sa pri výrobe paliva spracovávajú spolu s fosílnymi zložkami s cieľom vyrobiť udržateľnejšiu naftu. Táto sa v rámci skupiny MOL momentálne predáva napríklad v Rakúsku.“
Okrem výrobných nákladov má HVO aj druhý problém: dostupnosť odpadových materiálov. Dvor audítorov EÚ zistil, že biopalivá momentálne nepredstavujú spoľahlivú a dôveryhodnú alternatívu.
V Nemecku sa už ako prímes používa starý kuchynský olej.
Každá kvapka sa počíta
Pozitívne je, že obce, okresy a firmy postupne budujú sieť zberných miest. S možnosťou odovzdávania použitého kuchynského oleja sa stretnete aj na Slovensku. Precedený olej izbovej teploty stačí naliať do suchých a čistých PET fliaš, alebo do originálnych obalov. Slovnaft ho odoberá na 212 čerpacích staniciach v 118 mestách a obciach. Fľašu s použitým kuchynským olejom odovzdajte obsluhe čerpacej stanice, ktorá vám pripíše bonusové body podľa množstva odovzdaného oleja. Olej odoberajú a na ďalšie spracovanie posielajú aj obchody Kaufland, spoločnosť OLO, ktorá v Bratislave zabezpečuje zber odpadu, rozmiestnila v meste 500 nádob, do ktorých ho môžete hádzať. Rovnako postupujú aj ostatné slovenské samosprávy.
Z litra použitého oleja sa vyrobí až 0,9 litra biopalivovej zložky do motorovej nafty. Domácnosti však prispejú kvapkou v mori, viac sa možno spoliehať na gastro prevádzky, ktoré na Slovensku použitý olej odovzdávajú povinne.
Povinné odovzdávanie starého kuchynského oleja gastro prevádzkami (foto: OLO)
Vodiči kamiónov a osobných áut nie sú ani zďaleka jediní, koho nové zelené palivo zaujíma. Nemecké železnice Deutsche Bahn už tankujú HVO do dieselových lokomotív. Podľa Dominika Dervického, hovorcu ŽSSK, o takejto alternatíve intenzívne uvažujú aj slovenskí železničiari. „V súčasnosti prebieha pilotné testovanie tohto paliva a výsledky by mali byť známe v blízkej budúcnosti. Zatiaľ sa zdá, že využitie HVO 100 v našich lokomotívach by z technických dôvodov bolo možné len obmedzene. ZSSK však naďalej monitoruje vývoj v tejto oblasti a zvažuje ďalšie možnosti, ako znížiť svoju uhlíkovú stopu.“
O udržateľné palivo má veľký záujem aj letectvo, ktoré je tiež pod tlakom na dekarbonizáciu. A o tukový odpad sa zaujíma už aj kozmetický a chemický priemysel. Zo živočíšnych tkanív pochádza napríklad kolagén v pleťových maskách, sprchových géloch a v krémoch.
Na podporu intenzívnejšieho uplatnenia HVO treba nové zdrojové materiály. V zásade poslúži každá látka, ktorá je biogénna a obsahuje dostatok uhľovodíkov. Za atraktívne sa považujú okrem iného čistiarenské kaly a celulóza z dreva, alebo zo zvyškov obilia.
Môže moje auto tankovať HVO?
Ak máte záujem tankovať HVO, mali by ste si skontrolovať, či je na to váš naftový motor schválený. Väčšina výrobcov už poskytla podrobné informácie, a to aj pre staršie modely.
HVO je žiadaný a železnice ho využívajú aj na pohon dieselových lokomotív. Nové palivo je bez farby a bez zápachu.
Ako zdrojová surovina pre HVO by mohla v budúcnosti poslúžiť drevná štiepka, tuk na vyprážanie je súčasnosťou
Paradox palmového oleja
Pred pár rokmi predstavoval hlavnú surovinu pre HVO ekologicky problematický palmový olej. Teraz jeho podiel klesol – no nakoľko?
Ich plody veľkosťou a štruktúrou pripomínajú slivky; mäkké mäso obklopuje tvrdé jadro. Palma olejná je takpovediac Ferrari energetických plodín. Na hektár obrábanej plochy vyprodukuje päťkrát viac oleja a tuku ako repka, či slnečnica. Niet divu, že palmový olej predstavuje najdôležitejší rastlinný olej na svete a v Malajzii a Indonézii vznikli obrovské plantáže – po vyklčovaní dažďových pralesov.
Ešte pred tromi rokmi dominoval pri výrobe HVO lacný, no ekologicky problematický palmový olej. Len do Nemecka prišlo podľa Spolkového úradu pre poľnohospodárstvo a výživu takmer milión ton. V tom čase sa však EÚ už rozhodla vytlačiť palmový olej a od roku 2023 postupne obmedziť jeho pridávanie do motorovej nafty.
Poľnohospodársky časopis DLG-Mitrichten však vidí situáciu oveľa kritickejšie. Od začiatku roku 2023 sa veľká časť HVO posiela do USA. Napriek tomu by do Európy naďalej prichádzalo značné množstvo nafty na báze palmového oleja za nízke ceny.
Za paradoxom sa skrýva trik. Palmový olej, alebo HVO vyrobený z palmového oleja, ide z Indonézie a Malajzie do Číny, alebo Singapuru a tam sa buď hydrogenuje, alebo sa jednoducho reexportuje. Na vývoz sa deklaruje ako HVO z použitých kuchynských olejov (UCO), alebo odpadových vôd z mlynov. Táto certifikácia nie je transparentná a audítori z Európy nemajú žiadny prehľad.
HVO: Silné a slabé stránky
Nové syntetické palivo horí veľmi rýchlo a rovnomerne, no aj s mierne vyššou spotrebou. Ako sa vlastne vyrába?
HVO svojimi vlastnosťami jednoznačne prevyšuje fosílnu naftu. Ide o rafinérsky koktail vyrobený z reťazových a kruhových molekúl uhľovodíkov, ako aj z aromatických látok. HVO je na druhej strane chemicky čistejšia. Preto horí rýchlejšie a jemnejšie a uvoľňuje menej oxidov dusíka a sadzí. To uľahčuje čistenie výfukových plynov v moderných motoroch a zlepšuje sa aj správanie pri studenom štarte. Cetánové číslo, miera oneskorenia vznietenia, je medzi 75 a 80 CZ, fosílna nafta dosahuje len okolo 55 CZ. HVO však dosahuje o čosi nižšiu energetickú hustotu, čo znamená o 2 až 3 percentá vyššiu spotrebu.
Ako zdrojový materiál pre HVO slúži odpad z dvoch frakcií. Jeden je použitý rastlinný olej z rôznych oblastí potravinárskeho priemyslu a gastronómie, vrátane vždy obľúbeného repkového oleja z fritézy. Druhou sú živočíšne tuky, ako je odpad z bitúnkov, alebo rybí tuk.
Oleje aj tuky pozostávajú z takzvaných triglyceridov, ktoré sa v rafinérii spracovávajú vo viacstupňovom procese. Po vyčistení a predbežnej úprave prebieha hydrogenácia. Tu sa triglyceridy pomocou vodíka pri vysokom tlaku a teplotách premenia na priame molekulové reťazce. Tieto parafíny sú čisté uhľovodíky. Druhým krokom je izomerizácia. Do molekulových reťazcov sa pridávajú vetvy, ktoré zlepšujú viskózne vlastnosti v chladných podmienkach. Po konečnej destilácii a čistení sa palivo HVO, podobne ako fosílna nafta, obohacuje aditívami, ktoré premazávajú vysokotlakové čerpadlo a vstrekovače.
