Úspešná žena vo svete dopravy / Rozhovor s Denisou Žilákovou z rezortu dopravy
Denisa Žiláková nie je vo fondoch EÚ žiadnym nováčikom, v tejto oblasti sa aktívne pohybuje už viac ako dvadsať rokov a je podpísaná pod množstvo veľkých projektov financovaných v našej krajine z európskych peňazí. V súčasnosti pôsobí ako štátna tajomníčka na Ministerstve dopravy SR. Rozprávali sme sa s ňou nielen o jej práci, ale aj o šoférovaní, rodine a koníčkoch.
Vydané Text: Redakcia (s)
Ako a kedy vznikla myšlienka, že by ste sa mohli venovať téme dopravy a diaľnic?
Som v prvom rade právnička a eurofondová expertka. Pri mojom pôsobení na ministerstve dopravy ku mne prišla téma diaľnic a celkovo cestnej dopravy veľmi prirodzene, keďže som mala na starosti implementáciu eurofondových projektov.
Fondy EÚ – pojem, o ktorom sa relatívne často hovorí v televízii alebo píše v novinách, ale väčšina z nás si nevie predstaviť, čo všetko sa za tým skrýva…
Kým cestný alebo železničný projekt uzrie svetlo sveta a strihá sa na ňom slávnostne páska, teda to, čo už ľudia vidia v televízii alebo o čom čítajú, uplynie veľa času a investovaného úsilia. Je to zložitý proces, ktorý v sebe zahŕňa množstvo odborných činností, počnúc výberom projektov vhodných na európske financovanie, cez prípravu potrebnej dokumentácie, predkladanie orgánom EÚ na ich posúdenie, až po náročné vyjednávania v Bruseli a finálne odsúhlasenie. To spomínané slávnostné strihanie pásky už je len akousi čerešničkou na torte, ktoré sprevádza pocit z dobre vykonanej práce pre občanov.
V rámci súčasného pracovného pôsobiska ste sa rozhodli venovať aj téme bezpečnosti na cestách. Prečo?
Agenda, ktorej sa v rámci svojej práce štátnej tajomníčky v rezorte dopravy venujem, je relatívne široká. Nie sú to iba fondy EÚ, je to aj železničná a vodná doprava, stratégia dopravy a áno, aj agenda bezpečnosti cestnej premávky, teda BECEP ako ju v skratke zvykneme nazývať. Poznáte niekoho vo vašom okolí, kto by nevstupoval aspoň občas do cestnej premávky? Ja nie. Je to téma, ktorá sa bytostne dotýka nás všetkých a aj preto som sa jej rozhodla hlbšie venovať.
Je prevencia v tejto oblasti naozaj taká podstatná?
V cestnej premávke je to hlavne o troch základných faktoroch a tými sú cesta, vozidlo a človek, teda účastník cestnej premávky. Môžeme mať novú, modernú cestnú komunikáciu, krásne silné auto, keď za jeho volantom sedí neskúsený vodič alebo príliš sebavedomý vodič alebo nebodaj opitý vodič. Vtedy sú bezpečná cesta a ešte bezpečnejšie auto, žiaľ, častokrát málo. A verte mi, pracovať s ľudským faktorom je v rámci prevencie k vyššej bezpečnosti na cestách tou najnáročnejšiu prácou. Bezpochyby však kľúčovou.
Je úroveň bezpečnosti cestnej premávky na slovenských cestách dostačujúca?
S bezpečnosťou na cestách nemôžeme byť nikdy spokojní. Jedine, ak by bola naplnená „vízia nula“ a na cestách by nikto nezomieral a ani nebol nikto vážne zranený. Cestná premávka je doslova živý organizmus, ktorý je potrebné neustále sledovať, vylepšovať podmienky v ňom a hlavne chrániť každý jeden ľudský život, ktorý má obrovskú hodnotu. Hodnotu pre krajinu, spoločnosť, jeho najbližších. Veď za každou tragickou dopravnou nehodou je skrytý osud konkrétneho človeka, ktorý má svoju rodinu, priateľov a prácu. Nehovoriac o tom, že ako matka vnímam potrebu ochrany ľudského života a zdravia na cestách o to intenzívnejšie a osobnejšie.
Ste mamou dospelého syna, ako vnímate začiatky vodičskej praxe u mladej generácie?
Začiatky vodičskej praxe sú pre mladého človeka kľúčové. Tu sa rozhoduje, či z neho bude v budúcnosti zodpovedný vodič alebo pirát ciest, ktorý si neuvedomuje všetky následky, ktoré môže svojou riskantnou jazdou spôsobiť. Veď štatistiky nehodovosti hovoria jasne – začínajúci vodiči s vodičskou praxou kratšou ako dva roky od získania vodičského oprávnenia sú veľmi častými vinníkmi dopravných nehôd. Som preto absolútnym zástancom prísnejšieho dohľadu a trestania začínajúcich vodičov za priestupky spáchané v cestnej premávke. Byť na sedadle spolujazdca pri šoférskych začiatkoch našich detí je pre nás, rodičov, veľmi dôležité, lebo sami bezprostredne a neskreslene vidíme, či sa deti s volantom postupne zžívajú, aký progres zaznamenávajú a akí zodpovední v premávke sú. V mojom prípade to, našťastie, išlo veľmi ľahko a aktuálne bez akýchkoľvek pochybností zverím synovi šoférovanie môjho auta. Ale ako každá mama vždy trvám na tom, aby dal syn vedieť akonáhle dorazí a zaparkuje auto v cieli svojej cesty. Nikdy sa o deti neprestaneme báť, aj keď sú už dospelé.
Ako si spomínate na vlastné začiatky za volantom?
Na ten pocit, kedy som si počas kurzu v autoškole sadla za volant a chystala sa absolvovať svoju prvú jazdu s inštruktorom v reálnej cestnej premávke, sa zabudnúť nedá. Mierna rozpačitosť, nervozita z toho, či to zvládnem, chvejúca sa noha na plynovom pedále a sem-tam zle zaradená rýchlosť, poznáme to asi každý, kto máme vodičský preukaz. Po jeho získaní som začínala postupne, najprv na kratších trasách v rámci mesta, až neskôr sa tie trasy predlžovali. V žiadnom smere som nepreceňovala svoje schopnosti. Od detstva som vnímala svojich rodičov ako zodpovedných a ohľaduplných vodičov a takým vodičom som chcela byť samozrejme vždy aj ja. Pozitívne vzory sú aj v cestnej premávke na nezaplatenie.
A čo vaše prvé auto?
Na moje prvé auto som bola nesmierne hrdá. S prvým autom sa človek prirodzene stáva nezávislejším a cíti sa akoby o niečo viac dospelejším. Aj keď v porovnaní so súčasnými autami nemalo v tom čase ani zďaleka toľko asistenčných systémov a technických vymožeností, zažila som vďaka nemu množstvo príjemných cestovateľských chvíľ. Postupom veku a príchodom materských povinností žena prehodnocuje svoje požiadavky na auto a hlavným kritériom už nie je iba jeho farba (smiech). Potrebuje auto, ktoré bude maximálne bezpečné na jazdu s malým dieťaťom a s dostatočne veľkým batožinovým priestorom na prepravu kočíka. Je až neskutočné, ako vývoj bezpečnostných systémov v automobilovom priemysle za ostatné roky napreduje.
Študovali ste na školách vo veľkých mestách ako Berlín, Londýn a Paríž. Aký druh dopravy ste používali počas štúdií?
Samozrejme, vo veľkých európskych mestách som cestovala verejnou dopravou. Rýchla, spoľahlivá verejná doprava je vo veľkých mestách nevyhnutnosťou. Neskôr som sa túto myšlienku snažila implementovať aj v našom hlavnom meste cez projekty ako Starý most, ktoré zásadne vylepšili cestovanie v našom hlavnom meste.
Predpokladáme, že časté cestovanie patrí k vašej práci.
Áno, cestovanie je pevne a nerozlučne previazané s mojou prácou. Nedokážem asi ani spočítať to množstvo ciest do Bruselu a späť, ktoré som pri zastupovaní záujmov našej krajiny a riešení otázok EÚ financovania projektov a európskej legislatívy absolvovala. Aj ako štátna tajomníčka som neustále na cestách, počas mesiaca absolvujem veľa pracovných výjazdov a to najmä po regiónoch Slovenska. Pri type povolania, ktoré vykonávam, sa cestovanie v istej chvíli stane rutinou, ktorú využívate na prípravu na rokovania, študovanie podkladov alebo vybavovanie pracovných telefonátov.
Jazdíte radšej po diaľniciach, alebo „okreskách“?
Čo do plynulosti a pohodlnosti jazdy je to určite diaľnica, je to najbezpečnejšia kategória ciest, aj keď jazda po diaľnici je viac monotónna ako po nižších kategóriách ciest. Nižšie kategórie ciest nás vždy viac preveria, akými dobrými a pohotovými vodičmi sme.
Máte na Slovensku obľúbenú časť diaľnic a rýchlostných ciest, na ktorej rada jazdíte?
Veľmi často a rada jazdím z Bratislavy do Nízkych Tatier cez Banskú Bystricu po rýchlostnej ceste R1. Región v okolí Tálov je moja najobľúbenejšia časť Slovenska. Som rada, že je úsek medzi Bratislavou a Bystricou už skompletizovaný, pretože významne šetrí čas.
Na ktorý z úsekov pripravovaných diaľnic a rýchlostných ciest sa najviac tešíte?
Vypichnem najmä úseky na diaľnici D3, ktoré nás prepájajú s Poľskom, našim severným susedom. Na všetky tri chýbajúce úseky D3 od Žiliny po Čadcu plánujeme vyhlásiť verejné obstarávanie v priebehu najbližších týždňov a čo je dôležité – máme na nich zabezpečené aj peniaze z eurofondového Programu Slovensko.
Keby to bolo vo Vašej moci, ktorý kolízny bod na slovenských cestách by ste najradšej odstránili?
Každý, na ktorom dochádza k častejším dopravným nehodám. Naši správcovia ciest sa snažia v čo najväčšej možnej miere odstraňovať kritické nehodové lokality, teda práve miesta, kde z dôvodu nejakého nedostatku na infraštruktúre dochádza k častejším kolíziám.
Máte pri tak náročnom povolaní čas na svoje záľuby?
Pri tak časovo náročnom povolaní si niekoľkonásobne viac vážim chvíle voľna, ktoré môžem stráviť buď sama alebo v kruhu mojich najbližších. Vtedy s radosťou odkladám lodičky a obúvam si športové topánky a vyrážam na turistiku po kopcoch a lesoch. Mojim verným parťákom pri túrach a dlhých prechádzkach býva často aj môj pes Bryan. A keď práve počas voľných dní neobúvam turistické topánky, obúvam si veľmi rada tie golfové. Golf je mojim obľúbeným športom, pri ktorom sa nabíjam pozitívnou energiou, dýcham čistý vzduch a debatujem s príjemnými ľuďmi.
