KLASIK | História Jeep: Len jeden môže byť prvý
Od Willysu a neskôr Jeepu sa učili Land Rover, Toyota i Nissan. Je to už viac ako 80 rokov od začiatku výroby legendárneho vojnového modelu Willys MB.
Vydané Text: David Hecl
Koncom 30. rokov hľadala americká armáda jednoduché ľahké prieskumné vozidlo, ktoré by nahradilo dovtedy používané motocykle a Fordy T. Proces urýchlilo vypuknutie 2. svetovej vojny. Dňa 11. 7. 1940 oslovila armáda 135 amerických automobiliek s požiadavkou na výrobu s tým, že na podanie ponuky majú 11 dní a na vznik prototypu 45 dní. Vozidlo s pohonom všetkých kolies a redukčnou prevodovkou malo mať pre jednoduchý prevoz v inváznych prostriedkoch a lietadlách obdĺžnikový tvar s výškou do 91 cm a sklopným čelným sklom, uviezť 3 vojakov na samostatných sedadlách, alebo 272 kg nákladu rýchlosťou 80 km/hod pri suchej hmotnosti 590 kg. Motor mal plynule zvládať jazdu rýchlosťou 4 – 80 km/hod a karoséria mala byť vybavená osvetlením bežného typu, aj pre prípad zatemnenia.
Bojové začiatky
Na splnenie šibeničných podmienok sa odhodlali iba značky American Bantam a Willys-Owerland. Prvá zo značiek prekvapila tým, pretože išlo o malú firmu pred vojnou neúspešne ponúkajúcu malé autá európskeho formátu. Neskôr sa pridal aj Ford. Napriek tomu sa to ani jednej automobilke nepodarilo úplne – najmä v oblasti hmotnosti. Bantam však ako jediný dodal svoj model BRC 40 Blitz Buggy skoro načas, konkrétne po 49 dňoch.
A tým vyhral. Lenže mu to nebolo nič platné – finančnými problémami zmietaná firma nebola uznaná za dôveryhodného partnera, a tak zvyšná dvojica dostala od armády odklad a naviac dokumentáciu vytvorenú Bantamom. Tomu sa to nepáčilo, ale proti argumentu, že keď si armáda objednala auto, patria jej aj plány, nenašiel obranu. Willys tak úspešne dokončil typ QUAD a Ford svoj Pygmy ešte počas leta. Všetci potom dostali poverenie na výrobu 70 prototypov. Tie si armáda oficiálne prevzala v novembri 1940. Všetky síce prekročili hmotnostný limit, avšak ten bol spätne uznaný ako nereálny.
V armáde sa konali intenzívne testy, na základe ktorých si armáda v marci 1941 objednala od Bantamu 1 500 ks, ktoré pod starostlivým dozorom putovali na bojiská. Ibaže Bantam nebol schopný vyrábať požadovaných 75 vozidiel denne, a tak armáda pod časovým tlakom rozšírila objednávku o ďalších dvoch výrobcov. Do bojov potom putovali aj premenované a odľahčené typy Ford GP a Willys MA. Ostrému nasadeniu najlepšie odolal Willys MA. A tak bol Willys vybraný za hlavného dodávateľa.
Následne vznikol Willys MB, ktorého konečnú podobu pozná celý svet. Prevzal širokú kapotu od Fordu a prvý rok vozil pred chladičom jednoduchú mrežu z oceľových tyčí. Slávnu lisovanú masku paradoxne taktiež vymyslel Ford pre svoj typ GPW. A pretože obidve automobilky na intenzívnych vojnových dodávkach spolupracovali, MB a GPW sa čoskoro začali na nerozoznanie podobať, a to aj vrátane typickej tváre. Počas bojov vzniklo zhruba 637 000 kusov. Na tomto čísle sa Willys a Ford podieľali v pomere 56 : 44. Aby Bantam nevyšiel úplne skrátka, zostala mu aspoň výroba 2 600 vozidiel do Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu. Neskôr sa preorientoval na výrobu účelových prívesov za vojenské terénne automobily.
S nemeckou kapituláciou sa príbeh neskončí. Willys vyhral bitku s Fordom o práva na značku Jeep a bez prerušenia pokračoval v armádnych dodávkach. Až do 80. rokov zostal Jeep štandardnou výbavou US Army. Už v poslednom vojnovom roku vznikol aj model CJ-2, čiže civilnejší Willys MB. Ten naučil svet jazdiť terénymi autami a čoskoro našiel veľa nasledovníkov, najmä v podobe značiek Land Rover a Toyota. Sám sa v krátkom čase prevtelil do stoviek otvorených verzií, vrátane civilných kombi s typickým predkom.
Nový segment
V roku 1963 vniesol veľký Wagoneer medzi terénne vozidlá dve revolučné novinky: pohodlie a automatickú prevodovku. Položil tak základ pre SUV. Očarenie zákazníkov umocnil prvý Cherokee z roku 1984, ktorý oslovil mladšiu klientelu a vo výrobnom programe ostal dodnes. A konečne Grand Wagoneer (1984) a jeho o 8 rokov mladší nástupca Grand Cherokee definitívne etablovali Jeep ako výrobcu elitných SUV.
Klasický rad CJ, stále konštrukčne vychádzajúci z vojnového Willysu, odovzdal v roku 1987 žezlo väčšiemu a trochu pohodlnejšiemu Wrangleru s typickými hranatými svetlami, zrejme navždy spojenému s cigaretami Marlboro. Tohto modelu si užívame už 3. generáciu. S týmto základom, postupne obklopovaným väčšími (Commander) i menšími (Compass, Renegade) modelmi, sa Jeep v zdraví dožil dneška. Už 75. výročie svojej existencie oslávil Jeep rozsiahlou špeciálnou edíciou svojich modelov v typickej khaki zelenej farbe.
Nemal to jednoduché. V roku 1953 ho kúpila spoločnosť KAISER, v roku 1970 prevzal spoločnosť KAISER JEEP gigant AMC, za ktorého čias vytvoril Jeep vôbec prvý joint venture na výrobu automobilov v Číne (1984) a taktiež vytvoril divíziu AM General, ktorá neskôr postavila Hummer.
Potom Jeep menil rekordným tempom majiteľov (1987: Chrysler, 1998: Daimler-Chrysler, 2007: Chrysler, 2009: Fiat, 2014: FCA), aj obchodnú stratégiu. Do zmien patrilo aj časté predávanie licencií, hlavne typ CJ-3-B vznikal v Japonsku (Mitsubishi), v Španielsku (EBRO), v Indii (MAHINDRA) a na niekoľkých miestach Južnej Ameriky. Aj preto pozná typickú masku celý svet!
David Hecl
Momentálne študujem 3. stupeň vysokoškolského štúdia FEI STU. Medzi moje najväčšie záľuby patria moderné technológie a svet automobilizmu. Nebojím sa elektromobility, no taktiež nepohrdnem ani vôňou čerstvého benzínu. Svet sa neustále mení a s tým aj autá, ktoré sú čoraz viac komplexnejšie. Práve túto zmenu budem sledovať s vami! Azda ako každý fanúšik motorizmu, si vždy poriadne oddýchnem pri sledovaní Formula 1.