Čo sú to e-palivá a ako je možné, že dnešné autá s nimi budú bez emisií CO2? Je to hra s číslami
Budúcnosť klasických automobilov v Európe je stále neistá. Ako jedna z alternatív udržateľnosti spaľovacích pohonov sa javia e-palivá, hoci majú svoje úskalia.
Vydané Text: Erik Stríž
Nemecko na poslednú chvíľu vyjadrilo nesúhlas s prelomovým zákonom Európskej únie o ukončení predaja áut s emisiami CO2 v roku 2035 a požaduje, aby bol po tomto dátume povolený predaj nových áut so spaľovacím motorom, ak budú poháňané e-palivami.
Právne predpisy EÚ tak, ako boli navrhované, totiž vyžadovali, aby všetky nové autá predávané od roku 2035 mali nulové emisie CO2, čím by bolo prakticky nemožné predávať nové autá na fosílne palivá. Pravidlá, ktoré Nemecko spolu s väčšinou krajín EÚ a zákonodarcov predtým podporovalo, by však nezakazovali spaľovacie motory ako také, fakticky je však pripravovaná legislatíva vnímaná ako umieračik pre benzínové, naftové aj plynové automobily kvôli nedostatku možností, ktoré by umožnili autám s týmito motormi fungovať bez produkcie CO2.
Je však jedno riešenie, o ktorom sa momentálne veľa hovorí: e-palivá, syntetické palivá, syntetický benzín, syntetická nafta. Vďaka nim by malo byť garantované, že aj dnešné automobily so spaľovacími motormi budú spĺňať európskej zákony o neprodukovaní emisií CO2. Ako je to možné, keďže sa aj pri spaľovaní týchto palív produkujú emisie CO2?
V tomto príspevku objasňujeme, o čo vlastne ide a ako môžu e-palivá zachrániť automobilový priemysel.
Čo sú to e-palivá?
E-palivá, ako je e-kerozín, e-metán alebo e-metanol, sa vyrábajú syntetizáciou zachytených emisií CO2 a vodíka vyrobeného pomocou obnoviteľnej elektriny alebo elektriny bez emisií CO2.
Aj takéto palivo pri spaľovaní v motore uvoľňuje CO2 do atmosféry. Myšlienka je však taká, že tieto emisie sa rovnajú množstvu CO2 odobratému z atmosféry na výrobu paliva, vďaka čomu je celkovo uhlíkovo neutrálne. Je to teda hra s číslami a štatistikou, hoci koncepčne racionálna a zmysluplná.
Nemecko a Taliansko chcú teraz od EÚ jasnejšie ubezpečenie, že predaj nových áut so spaľovacími motormi (tzv. ICE, internal combustion engine) môže pokračovať aj po roku 2035, ak ich budú poháňať práve uhlíkovo neutrálne palivá.
Kto vyrába e-palivá?
Väčšina veľkých výrobcov automobilov stavila svoje strategické investície na batériové elektrické vozidlá . Je to koncepcia, ktorá je už široko dostupná a je všeobecne považovaná za hlavnú cestu na zníženie emisií CO2 z osobnej dopravy.
Dodávatelia a ropné spoločnosti však bránia syntetické palivá, ako aj množstvo výrobcov automobilov, ktorí nechcú, aby ich vozidlá zaťažovali ťažké batérie.
E-palivá sa zatiaľ vo veľkom nevyrábajú. Prvý komerčný závod na svete otvorený v Čile v roku 2021, podporovaný Porsche a ktorého cieľom je vyrábať 550 miliónov litrov ročne.
Medzi ďalšie plánované závody patrí Norsk e-Fuel v Nórsku, ktorý sa má začať vyrábať v roku 2024 so zameraním na letecké palivo.
Do vývoja syntetických palív sa minulosti pustila aj značka Audi (e-palivá od Audi) a aktuálne je ich vývoj témou aj v automobilovom koncerne Stellantis, do ktorého patria značky ako Fiat, Peugeot, Opel a Jeep. Testované riešenia by sa mohli vzťahovať až na 28 miliónov vozidiel Stellantis s potenciálnym znížením emisií CO2 v Európe o 400 miliónov ton od roku 2025 do roku 2050, uviedla automobilka vo štvrtok. Spoločnosť Stellantis však opäť potvrdila, že je odhodlaná do roku 2030 predávať všetky svoje vozidlá s batériovým pohonom. Syntetický benzín a syntetická nafta od Stellantisu má byť teda v prvom rade záchranou automobilov so spaľovacími motormi, ktoré bude predávať v rokoch 2025 až 2029.
Môžu e-palivá skutočne spraviť autá environmentálne čistejšími?
E-palivá môžu byť použité v súčasných vozidlách so spaľovacími motormi a prepravované prostredníctvom existujúcich logistických sietí pre fosílne palivá – to je dobrá správa pre dodávateľov výrobcov automobilových komponentov motorov a spoločnosti, ktoré prepravujú benzín a naftu.
Priaznivci tvrdia, že syntetické palivá ponúkajú spôsob, ako znížiť emisie CO2 už existujúceho vozového parku osobných automobilov bez toho, aby bolo každé vozidlo nahradené elektrickým.
Kritici však zdôrazňujú, že výroba e-palív je veľmi drahá a energeticky náročná.
Podľa článku z roku 2021 v časopise Nature Climate Change vyžaduje používanie e-palív v aute so spaľovacím pohonom asi päťkrát viac obnoviteľnej elektriny ako prevádzka plne elektrického vozidla.
Dokonca aj zástancovia tvrdia, že Európa nebude mať dostatok voľnej obnoviteľnej energie na výrobu e-palív vo veľkom a bude ju musieť dovážať z iných regiónov.
Niektorí politici tiež tvrdia, že e-palivá by mali byť vyhradené pre sektory, ktoré sa ťažko dekarbonizujú, ako je lodná doprava a letectvo – tie na rozdiel od osobných automobilov nemôžu fungovať na elektrické batérie.
Čo ďalej s legislatívou EÚ?
Niekoľko dní pred záverečným hlasovaním o zákone EÚ, ktoré bolo naplánované na 7. marca, nemecký minister dopravy Volker Wissing spochybnil podporu Nemecka, čím prekvapil zákonodarcov, vrátane ministerstva životného prostredia na čele so Zelenými.
Člen Slobodnej demokratickej strany Wissing uviedol, že používanie e-palív by malo zostať možné aj po roku 2035 a sľúbený návrh Európskej komisie v tejto veci stále chýba. V zákone EÚ sa uvádza, že Komisia predloží návrh, ako sa môžu po roku 2035 predávať vozidlá na CO2 neutrálne palivá, ak to bude v súlade s klimatickými cieľmi. Nemecké ministerstvo dopravy však chce jasnejšie záruky.
Krok Berlína na poslednú chvíľu rozhneval niektorých zákonodarcov a diplomatov EÚ, ktorí varujú, že ak by jedna krajina takto zdržiavala už odsúhlasený zákon, ohrozilo by to ďalšie starostlivo dojednané dohody o politike EÚ.
Budúcnosť jednej z kľúčových európskych politík v oblasti zmeny klímy je tak zatiaľ neistá. Ak sa nemecká koaličná vláda nedokáže dohodnúť na stanovisku k zákonu, bude sa musieť zdržať hlasovania v EÚ. Taliansko už vyjadrilo nesúhlas, spolu s krajinami vrátane Poľska, čím zvýšili pravdepodobnosť dostatočnej podpory na zablokovanie zákona.
Predstavitelia EÚ sa teraz predháňajú v hľadaní riešenia. Európska komisia 6. marca uviedla, že prebieha rozhovory „na všetkých úrovniach“, aby sa zákon čo najskôr uzavrel.
A čo chcú automobilky?
Veľkí dodávatelia v Nemecku, ako napríklad Bosch, ZF a Mahle, sú členmi eFuel Alliance, priemyselnej lobistickej skupiny, rovnako ako ropné a plynárenské spoločnosti od ExxonMobil po Repsol.
Výrobcovia automobilov ako Porsche a Mazda túto technológiu vo veľkej miere podporujú, najnovšie aj vyššie zmienený Stellantis. Porsche vlastní podiel v spoločnosti HIF Global, čo je výrobca e-palív, a je jediným nákupcom paliva z jeho pilotného projektu v Čile.
BMW investovalo 12,5 milióna dolárov do startupu Prometheus Fuels s e-palivom, pričom investovalo miliardy aj do batériovej elektrickej technológie.
Iní výrobcovia automobilov, vrátane Volkswagen Group a Mercedes-Benz, medzitým dali jasne najavo, že ich strategickým postojom k dekarbonizácii pohonov osobnej dopravy je elektromobilita. Rovnako to, evidentne, vidí aj Jaguar Land Rover, ktorý najnovšie vydal vyhlásenie, že mieni investovať závratných 15 miliárd britských libier do vývoja elektromobility.
Isté dnes je, že aj keď automobilky sami alebo spoločne s partnermi vyvinú a riadne sprevádzkujú distribúciu a predaj syntetických palív, nebude to výhra pre všetkých. Majitelia automobilov značky Porsche nebudú riešiť, či ich liter paliva stojí 5 alebo 8 eur, ale bežný človek áno, zaznelo na nedávnej konferencii Dacia Talks o pohone LPG v poľskej Varšave. A je to pravda, že pre bežného motoristu nebude akceptovateľné platiť za syntetické palivo takéto vysoké sumy, namiesto toho akceptuje vyššie nadobudúcie náklady a kúpi si automobil na elektrinu s batériou.
Zdroje: AUTOVINY.SK
Erik Stríž
Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.
Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk