Ako sa takýmto kybernetickým hrozbám brániť? V prvom rade mať nainštalovaný a spustený bezpečnostný softvér, známy ako antivírus, nebáť sa za neho zaplatiť – dnes máme na trhu veľa bezpečnostných firiem, od ESET cez Kaspersky až po mnohé menej robustné a lacnejšie. Podstatné je mať aspoň niektorý z nich.
Aký má mať zmysel minca na kľučke dverí auta? Odhaľujeme ďalší nezmysel z internetu
Spôsob, ako ukradnúť auto, ochrana pred primrznutím, zabránenie automatickému zamykaniu… údajných dôvodov, prečo má minca na kľučke auta zmysel, je veľa, pravdivý je však iba jeden: upútanie pozornosti na internete. Podrobne vysvetľujeme, ako funguje malý podvod s pútavým obsahom na internete, čo z toho vlastne prevádzkovateľ takej webstránky má.
Vydané Text: Redakcia (s)
- V príspevku sa podrobne venujeme téme „Minca na kľučke dverí na aute“.
- Prečo sa teraz táto téma častejšie objavuje na zahraničných webstránkach?
- Čo má táto téma spoločné s témou „fľaša na kolese auta“?
- Aký má mať ponechávanie mince v kľučke dverí praktický význam? Nestrácajte čas – žiadny zmysluplný.
- Celú túto tému považujeme za určitý podvod na čitateľov, pretože ide o spôsob nalákania čitateľov na reklamu.
V septembri minulého roka sme vydali podrobný materiál o tom, prečo sú na internete články o plastových fľašiach na pneumatikách. Ide o jeden zo spôsobov, ako zaujať pozornosť čitateľa v presýtenom internetovom obsahu, ktorý sa dostáva do popredia či už kvôli algoritmom sociálnych sietí preferujúcich populárny obsah, tak dobre nastavenými reklamnými kampaňami, ktoré sú schopné v konečnom dôsledku zo „zaplatenej návštevnosti“ vyťažiť nejaký ten cent zisku – ak sú čitateľov stovky tisíc, dáva takáto stratégia ekonomický zmysel. Naprázdno však obíde čitateľ: nedostane sa k odpovedi, ktorú mu nadpis avizoval, navyše čítaním strávi zbytočný čas. Fľaša na kolese jednoducho nemá zmysluplný praktický význam a túto analógiu možno použiť aj pri téme „minca na kľučke od dverí auta“.
Minca v kľučke má byť metódou krádeže auta či ochranou pred primrznutím
Napriek tomu, že minca v kľučke dverí naozaj nemá praktické opodstatnenie, najčastejšie sa na internete dočítate v nasledovných súvislostiach.
V prvom rade má ísť o metódu „bezpečnej krádeže auta“. Vraj keď na parkovisku vodič zaparkuje svoje vozidlo, odíde od neho skôr, ako sa presvedčí o jeho bezpečnom uzamknutí. Toto má byť príležitosť pre zlodeja, ktorý má do kľučky rýchlo vložiť mincu alebo iný podobný predmet, čím zabráni automatickému alebo manuálnemu zamknutiu vozidla na diaľku. Vodič sa pritom ešte z diaľky môže ubezpečiť, že dvere skutočne zatvoril a odchodom z parkoviska umožniť zlodejovi bezpečnú krádež. Táto súvislosť je však absurdná z viacerých dôvodov, predovšetkým minca strčená do kľučky nezabráni zamknutiu, čo sme si overili na niekoľkých vozidlách s klasickým typom kľučky.
Druhou súvislosťou má byť ochrana pred primrznutím kľučky. Snáď každý čitateľ si všimne, že minca je tiež vyrobená z kovu a obsahuje povrchové nečistoty, v tuhom mraze teda môže byť práve ona tým, čo bude primŕzať.
Zabránenie automatickému zamykaniu je ďalší dôvod, prečo by ste mali dávať mincu do kľučky vy ako prevádzkovateľ vozidla. Má ísť o ochranu pred automatickým zamknutím vozidla v prípade automobilov vybavených bezkľúčovým zamykaním. Ako sme sa však presvedčili, minca umiestnená do kľučky dverí nezabráni zamknutiu zámkov.
Inzercia
Inzercia
Prečo sú na internete články o minciach na kľučkách dverí? Je to malý podvod
Funguje to tak, že v niektorej reklamnej sieti koluje platený obsah, práve zmienené odkazy na články. Jeden čitateľ na takýto obsah klikne a je tak, niekedy aj viacnásobne, presmerovaný na cieľovú webstránku s avizovaným obsahom. Spravidla si honorár za takéto presmerovanie môžu nárokovať aj sprostredkovatelia, ak je na tom založený ich obchodný model, to hlavné sa však deje až práve v cieľovej webstránke. Je na nej množstvo internetovej reklamy z rôznych reklamných sietí a pôvodný obsah je potlačený až do úplného úzadia, aby čitateľ musel pred objavením obsahu prv vidieť množstvo inzercie.
Keď už čitateľ avizovaný obsah nájde, zisťuje, že pozostáva z veľkého množstva strán – a práve toto je princíp, vďaka ktorému je možné na takomto obsahu zarobiť z pozície prevádzkovateľa webstránky. Keby ste inzerciou nasmerovali čitateľa na svoj jediný príspevok, nemôžete na tom nijak zarobiť, pretože cena toho jedného kliku bude vždy vyššia ako zisk z reklamy vygenerovaný daným návštevníkom. Lenže keď sa preklikáva desiatkami strán obsahu a neustále pritom nanovo zobrazuje reklamy, už to ekonomický zmysel dáva.
Čitateľ, ktorý sa chcel dozvedieť o tom, prečo nechávať mincu na kľučke svojho auta, sa tak musí preklikávať desiatkami iných odporúčaní, ktoré s danou témou súvisia. Dozvie sa napríklad to, že má zmysel usporiadať náklad v kufri auta pomocou debničiek, že sa oplatí v aute voziť malý kôš alebo ako dôsledne vyčistiť interiér vozidla. Kým sa dokliká k informácii o minci na kľučke, musí prejsť aj viac ako dvadsiatimi stranami iných tipov.
Dá sa povedať, že ide o taký malý podvod na čitateľa, pretože ten je nútený preklikávať sa neúmerne veľkým množstvom iného obsahu, aby sa dostal k avizovanej informácii – navyše, častokrát to vzdá, pretože sám nevie, či sa k nej vôbec má šancu dopracovať. Pri našom predchádzajúcom pokuse sme to vzdali po 25. kliknutiach na tlačidlo „Next page“.
Áno, aj na našej stránke je internetová reklama a vo veľkom množstve, avšak v porovnaní s uvádzanými príkladom jej sledovanie nie je podmienkou dostupnosti obsahu, neobmedzuje čítanie, nevynucuje si kliknutia a predovšetkým je bezpečná, keďže využíva bezpečnostné filtre od prevádzkovateľov reklamných sietí, teda spoločností Google, Strossle a ContentExchange. Tá bezpečnosť je pritom celkom kľúčová.
Bezpečnostná hrozba kvôli malvéru a iným nebezpečným softvérom
To, že sa čitateľ nedostane k avizovanej informácii, je síce frustrujúce a otravné, ale nie nebezpečné. Nebezpečenstvo vzniká vtedy, keď má čitateľov smartfón alebo počítač slabšie alebo žiadne antivírusové zabezpečenie. Mnohé reklamné siete s internetovou inzerciou totiž nemajú vytvorené také kvalitné bezpečnostné filtre ako Google, a tak zobrazujú aj reklamy s takzvanými škodlivými kódmi. Už len samotným zobrazením takejto reklamy môže čitateľ do svojho zariadenia natiahnuť škodlivý kód, ktorý sa bude prejavovať ako obyčajný vírus spomaľujúci počítač v pozadí ťažiaci bitcoiny, v horšom prípade pôjde o malvér alebo momentálne veľmi populárny ransomvér.
Ransomvér je taký typ „počítačového vírusu“, ktorý zablokuje celý obsah vášho zariadenia a požaduje výkupné na jeho sprístupnenie. Obyčajne ide o relatívne nízke sumy a prevod má prebehnúť v niektorej kryptomene, aby sa nedala finančná transakcia sledovať autoritami, lenže po zaplatení nie je vôbec isté, že sa k zašifrovanému obsahu skutočne dostanete. Do popredia tak opäť vystupuje známe odporúčanie IT špecialistov, že svoj digitálny obsah máme „zálohovať, zálohovať, zálohovať“. Nezálohuje vraj len ten, kto ešte o všetko neprišiel.
Zdroje: AUTOVINY.SK
