CESTOPIS
Pohoda zaručená / Záhorie na Kawasaki Vulcan S
Záhorie ponúka mnoho možností, ako si užiť pár dní pokoja. Buď aktívnym odpočinkom na cyklotrasách, turistických chodníkoch, vodnými aktivitami na jazerách a rybníkoch, alebo si len tak sadnete a budete sa kochať pohľadom doďaleka.
Aktivita realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
Odomkli sme celý článok z auto motor a šport č. 8/2023
Vydané Text: Martin Šebesta
Spôsobov, ako si navodiť pohodu, existuje niekoľko. Dakto potrebuje vyložiť nohy a nikoho nevidieť. Iný dá kráľovstvo za spoznávanie historických pamiatok a nasávanie nových vedomostí. A niekto ďalší sníva o tom, že si ľahne k vode, zoberie si knižku, prípadne, keď príde ten správny moment, vychutná si nejakú gastronomickú lahôdku. Záhorie to všetko spája do jedného celku, ktorý bez problémov dosiahnete a nemusíte sa ňou cestovať doďaleka.
Spojenie s pohodou spomínam zámerne. Text píšem v deň, keď sa odovzdávajú vysvedčenia a začínajú sa letné prázdniny. Ide o obdobie, keď celý pracovný ruch trochu stíchne, tempo sa mierne spomalí a ľudia vyrazia na dovolenku. My sme na Záhorie vyrazili s motocyklom, ktorý má pohodu v génoch. Kawasaki Vulcan S sa nám javil ako ideálny spoločník na lenivé ponevieranie sa rovinou južnej časti, ale aj vŕškami severnej časti najzápadnejšieho kúta Slovenska.
GASTRO RAJ V STUPAVE
Nech už pôjdete na výlet na Záhorie odkiaľkoľvek, určite si ho naplánujte tak, aby ste boli hladní v Stupave. Je až neuveriteľné, čo všetko nájdete v okolí jej hlavnej ulice. Talianske reštaurácie. Piváreň, kde sa o pivo starajú a dajú vám koleno, na ktoré budete ešte dlho v dobrom spomínať. Ale i balkánske bistro so skvostným kebabom, nezabudnuteľným burekom a zmrzlinou, pre ktorú sa oplatí naštartovať motocykel aj zo stredu Slovenska. Ak má motocyklista cieľ, nie je nejaká stovka kilometrov problémom, ale výzvou.
Rozmanitosť Záhoria spoznáte aj na veľmi malom priestore. Skalickú Rotundu sv. Juraja a Salaš Sobotišťan oproti Kunovskej priehrade, kde miestnej minizoo šéfuje pštros Ernest a na bryndzové halušky vám pridajú aj prach z červenej repy, delí iba 25 kilometrov plných nádherných zákrut a panoramatických výhľadov
Pre potreby tohto cestopisu budeme ťahať cestu z Bratislavy. Ale iba na vás nechám, kadiaľ pôjdete a aké cestičky si nájdete. Vulcan S, napriek svojmu explozívnemu menu, pokojne vrčí a čaká na zaradenie jednotky. Tá ide ľahko, keď si dobre uložíte nohu na stúpačku, tak aj ostatné rýchlosti. A vie sa vám prispôsobiť. Stúpačky si môžete posunúť dopredu aj dozadu, upravíte si výšku sedadla aj sklon riadidiel. Takže nemusíte vyzerať ako medveď z cirkusu.
Za Stupavou sa cesta otvára. A začínajú sa prvé zákruty. Keďže viem, že viac ich stretnem, ak odbočím doprava, na cestu 501, vôbec neváham. Viem, že ma dovedie až do Jablonice. Príjemný vzduch z Karpát mi dáva vlnu osvieženia, vľavo sa naskytuje výhľad na polia, ktoré sa končia až kdesi v Rakúsku. K tomu mierne zákruty, občas nejaká vlnka kopčeka. Radosť jazdiť. Cez týždeň pozor na kamióny, tie tiež patria k miestnemu koloritu. Prechádzam cez Prievaly a sľubujem sám sebe, že v blízkej dobe musím zájsť do miestneho penziónu na námestí. Okrem iného ponúka aj možnosť vyskúšať si pivné kúpele. Vraj sú dobré na pleť, ale my muži oceníme najmä ich chuť.
Inzercia
V Jablonici odbáčam doľava na Senicu, do mesta však prídem okľukou. Zláka ma odbočka na Hlboké. Ak si pamätáte ešte čosi z dejepisu, isto viete, že tu pôsobil Jozef Miloslav Hurban. Jeden z najvýznamnejších štúrovcov. Okrem toho, že bol miestnym farárom, vyznačoval sa aj organizačnými schopnosťami a tým, že bol prvým predsedom Slovenskej národnej rady. Bulvárna vsuvka – ako jeden z mála štúrovcov sa oženil. Zobral si Annu Jurkovičovú – prvú slovenskú herečku a jednu z najkrajších žien tej doby. Neďaleko fary v Hlbokom nájdete Hurbanovu pamätnú izbu aj Hurbanovu mohylu.
Z Hlbokého smer Kunov. Miestna priehrada ponúka v lete toľko možností na oddych, že pomaly nepotrebujete ísť k moru. Vrátane rybárčenia či pieskovej pláže. Z Hlbokého k nej vedie krásna cesta – hlbocká diaľnica. Najprv široká a rovná cez polia, neskôr príjemne kľukatá.
Ako v Provensálsku sa budete cítiť pri Rudave, kde vás omámi vôňa levandule. Kúpanie na Gazárke vám pripomenie, že ste v raji
ŠÉFUJE TU ERNEST
Môže sa stať, že kým prídete ku Kunovskej priehrade, tak vyhladnete. Oproti priehrade odporúčame Salaš Sobotišťan. Nielen pre ich moderný a mimoriadne chutný pohľad na slovenskú kuchyňu, ale aj pre malú zoo, ktorú ocenia najmä deti. Nájdete tu husi, pávy, sliepky, novozélandské prasiatka, ale aj exotickú juhoamerickú lamu či emu. A, ako hovorí medzinadpis, Ernesta. Pštrosa. A ten teda robí v minizoo poriadky. O roztržke s emu či o jeho postoji k náhodne zavítavším vranám nech vám povedia priamo domáci.
Keď ste už v týchto končinách, zájdite aj do obce Sobotište. Nedávno vynovený Habánsky mlyn sme už spomínali v predošlých cestopisoch, no ak ste sa tam ešte nedostali, odporúčame opäť. Miestnemu námestiu kraľuje Nyáryovský renesančno-barokový kaštieľ z roku 1637 s múzeom. Zameriava sa aj na osobnosť Samuela Jurkoviča, jeho kontakty a priekopnícku prácu v kultúrno-osvetovej činnosti. V expozícii sa popri písomnostiach nachádza i etnografický materiál – súčasti ľudových krojov a ľudové nástroje.
Ďalej smer Skalica. Po hlavnej ceste by to bola nuda. Kawasaki, rovnako ako motocyklisti, totiž obľubuje zákruty. Vzhľadom na nízke ťažisko sa do nich dostanete veľmi ľahko. Zvlášť preto, lebo rám aj motor pochádzajú z naháča. Takže žiadny problém s tuhosťou. Je iba na vašich schopnostiach, ako hlboko sa nakloníte. Vulcan S to zvládne a keby dačo, ozvú sa hlásiče na stúpačkách. Motor má síce menej sily ako v naháči či univerzálnom Versyse, no keďže na Vulcane budete takmer s istotou cestovať sami, ani to nepocítite. Navyše ťahá odspodu, takže výkon dostanete hneď, aj keď sa červené pole začína odvážne až pri 10 000 ot./min.
NÁŠ CHOTÁR JEST VRŠKOVATÝ
Aby som nezabudol na navigačný pokyn! Keď sa budete v Sobotišti vracať od Habánskeho mlyna, odbočte doprava na cestu číslo 581. Síce sa neskôr napojíte na hlavnú cestu číslo 51, no za tie zákruty uprostred polí to stojí. Zvlášť, ak to potiahnete ešte aj cez Častkov. Instagram určite ocení vašu fotku pri ich srdci v strede obce.
Na 51-tke vás nezdržím dlho. V Radošovciach odbáčame doprava smerom na Koválovec a ďalej do vinohradov k miestnemu výrobcovi vína. Jeho vinohrady sa nachádzajú aj na území, z ktorého sa môže podľa popisu ochrannej známky EÚ vyrábať víno s označením Skalický rubín. Skladá sa z odrôd Frankova modrá, Svätovavrinecké červené a Modrý Portugal, pričom Frankovka musí tvoriť minimálne 70 percent. To aby ste sa mali pri víne o čom baviť. Po návšteve vinárstva na vás čaká cesta číslo 1146. Prejdite po nej do Skalice a pochopíte, prečo patrí medzi moje obľúbené. Práve tu sa totiž mení ráz krajiny z rovinatej na vrškovatý, ako o nej už celú večnosť hovoria domáci. Znamená to viac zákrut, oveľa viac stúpaní a ešte viac zábavy.
Skalicu vám určite predstavovať netreba. Káva na námestí pri radnici a návšteva rotundy sv. Juraja na hradbách sú povinnou jazdou na rozhýbanie nôh po sedení na motocykli. Najmä panoramatické výhľady od rotundy si chcete zapamätať. Ak holdujete rybacím špecialitám, zájdite kúsok za mesto. Pri pekne upravených skalických rybníkoch nájdete zaručene niečo dobré pod zub. A keď si vaše žalúdky pýtajú čosi hutnejšie, kúsok ďalej odporúčam Holíč s Kolibou u deda a veľmi pekne upraveným okolím, kde si na svoje prídu aj deti.
Na kruhovom objazde v Holíči naspäť smer Senica. Opäť chvíľu po ceste 51. Ak patríte medzi milovníkov divokých názvov obcí, tak selfi e s tabuľou Popudinské Močidľany nemôže vo vašom archíve chýbať. Znovu prídete do Radošoviec. Tentoraz odbočte doprava – smer Oreské. Oceníte stúpanie smerom na Smrdáky k Miléniovému krížu. Vznikol pri príležitosti príchodu nového milénia a keďže stojí na azda najvyššom kopci v okolí, poskytuje vynikajúci výhľad na všetky strany. Neviem, ako to robí, ale pokoj tohto priestoru láka sadnúť si a zamyslieť sa, na chvíľu sa neponáhľať a užívať si prítomný moment.
SMER VODA
Kam ďalej, aby som vás neťahal po hlavných cestách? Od Miléniového kríža dole kopcom, potom doprava na Smrdáky a cez Koválov. S radosťou z príjemnej húsenkovej dráhy zákrut a kopčekov, až na križovatku s cestou číslo 500. Tam doprava na Šaštín-Stráže. Ak ste ešte nevideli Baziliku sedembolestnej Panny Márie, tak zosadnite. Jej umeleckú výzdobu treba vidieť. Pozreli si ju dokonca aj dvaja pápeži, takže nemôžete za nimi zaostávať. Za bazilikou potom doprava na cestu číslo 1140. Voda volá, osvieženie padne v lete vhod a rekreačná oblasť Gazárka je na to ako stvorená. Okrem dvoch jazier s pieskovým brehom tu nájdete aj mnoho možností na oddych či občerstvenie vrátane tenisových kurtov. Dokonca tu sídli aj motorkársky klub. Možno vás na dvoch kolesách pozvú aj medzi seba a zažijete ďalší pocit pohody. To je však bez záruky, neskúšal som. V čase mojej návštevy mali zatvorené.
Cestu 1140 som nespomínal náhodou. V porovnaní s hlavným ťahom po nej nejazdí toľko áut. Poskytuje príjemné prostredie a dovedie vás do Borského Svätého Jura. V strede obce potom doľava na cestu číslo 1145 a pomedzi rovinaté borovicové lesy späť smerom do Bratislavy. Borovice voňajú neskutočne a aj v horúcom lete ponúkajú svieži vzduch. Stojí za to otvoriť prilbu a zhlboka dýchať. Prejdete cez Tomky s ďalšou možnosťou kúpania a pokračujete na Závod a Veľké Leváre. Tam rovno na Malé Leváre – smer rekreačné stredisko Rudava. Buď si užijete ďalšiu z vodných možností, alebo zamierite do Levandulandu. Už podľa názvu je jasné, čo tam pestujú za rastlinu. Keď sa poponáhľate, nájdete ju ešte v plnom kvete. Práve teraz je sezóna, takže sa budete cítiť ako v Provensálsku. Dá sa dohodnúť a rezervovať aj termín na fotenie.
Potom už je len vás, či potom pôjdete na Gajary, Jakubov a Záhorskú Ves, najzápadnejšiu obec na Slovensku. Alebo na Malacky a po diaľnici. Náš Vulcan sa najlepšie cítil pri rýchlostiach do 90 km/h. A ja taktiež. Pri vyššej rýchlosti som mal pocit ľudskej plachty, ktorá tlačí vzduch pred sebou. Aj preto som volil cestu mimo diaľnice.
Možností, ako si naplno užiť Záhorie, existuje mnoho. Svoje by určite vedeli povedať turisti a milovníci histórie. Stačí spomenúť Pajštún, Plavecký hrad či Korlátku. Len na návštevu týchto zrúcanín potrebujete lepšiu obuv, ako bývajú topánky na motocykle. Nech si už vyberiete a navštívite akékoľvek zo spomínaných miest, tak rátajte s príjemnými zážitkami, veselými a otvorenými ľuďmi a regiónom, ktorý sa vám dostane pod kožu.
